BRATISLAVA 3. januára (WEBNOVINY) – Český pesničkár Tomáš Klus pracuje už na svojom treťom štúdiovom albume. Novinka, pre ktorú už má hotových sedem piesní, by sa mohla podľa jeho slov dostať na trh v polovici roka 2011. Napriek tomu nechce hovoriť o konkrétnom dátume. „Tá príprava je veľmi pozvoľná, nechcem na nič tlačiť, nechcem sa nikam hnať a nechcem si hovoriť: ’Dnes by som mal niečo urobiť’, ale ’Dnes chcem niečo urobiť’,“ prezradil v rozhovore pre agentúru SITA. Ako ale dodal, časť materiálu už má, a ak sa mu podarí napísať ešte dve – tri piesne, spomínaný polrok bude reálny.
Album by mal ale okrem CD priniesť aj pomerne netypický materiál na DVD. Spolu s gitaristom Jirkom Kučerovským sa rozhodli okrem iného poukázať na nezmysly, ktoré dôverčivým ľuďom ponúkajú samozvaní veštci a veštice. „Je to ukážka určitej degenerácie ľudí, pretože tam volajú, pýtajú sa ich na dôležité rozhodnutia a tí ľudia im klamú – bezostyšne im vyložia kartu a povedia: ’Rozíďte sa s ním, nie je to ten pravý!’, a tí ľudia to urobia,“ objasnil pohnútky vzniku projektu, ku ktorému už vraj urobili niekoľko pokusov. „Napríklad sme pozerali ten program asi hodinu a spisovali sme najväčšie klišé, ktoré tí ľudia použili, potom sme tie klišé poskladali do jednej absurdnej vety, ktorá nedávala význam a povedali sme jej ju. A ona nám odpovedala! Povedala nám, že to je naša cesta, ktorú sme si zvolili, a mali by sme za ňou pevne stáť – na úplnú blbosť nám odpovedala s kamennou tvárou,“ prezradil s tým, že takéto veci by nemali existovať, pretože predstavujú zlo a on by chcel proti nemu bojovať napríklad aj cez svoj nový album. Ako doplnil, po vydaní albumu bude preto dúfať, že materiál niekto umiestni na internet a dostane sa tak k čo najviac ľuďom.
Práve internetu pritom podľa vlastných slov vďačí za to, kam sa dostal, a že ľudia v Česku chodia na jeho koncerty. Piesne, ktoré mu nechceli hrať v rádiách, totiž sám zverejnil na webe a práve tie sa napokon stali známejšími ako rádiové single. Internet má podľa neho obrovskú silu a prináša veľké možnosti prezentácie najmä pre mladých, neznámych interpretov. „Je veľmi ťažké dostať sa k albumu, keď človek začína… Ja tiež neviem o hocakom interpretovi, ktorý začína a ťažko pôjdem niekam do „cédečkárne“ a vyberiem si album človeka, ktorého nepoznám, ale v momente, keď mi príde e-mail s odkazom: ’Toto si vypočuj!’, zistím, že je to super a potom tam idem,“ poznamenal na adresu výhod internetu, ktorý však napriek tomu považuje za hrozbu, pretože ľudia opomínajú bežnú medziľudskú komunikáciu a všetko riešia cez e-maily a internet.
Prvý album s názvom Cesta do záhu(d)by vydal Tomáš Klus v roku 2008. Podľa jeho slov je to „album mladého rozjuchaného chlapca, ktorý má radosť z toho, že dostal príležitosť“. Nahrávka priniesla 18 piesní „natrieskaných životným optimizmom“, ktoré sú plné jeho zážitkov. Rovnako i druhý album Hlavný uzávěr splínu, ktorý vyšiel v októbri 2009, predstavuje akýsi zápisník alebo denník toho, čo v tej chvíli prežíval. Rozdiel oproti debutu je však v tom, že sú tam piesne, v ktorých nespieva len o láske, a je tam poznať jeho „väčšia túžba vrátiť sa ku koreňom, nadviazať na tradície“, i keď mnohé piesne sú urobené s
Tretí album by chcel opäť trochu posunúť a rád by nahral akýsi domáci album. „Chcel by som si to nahrať doma – v momente, keď budem chcieť nahrávať, tak to urobím, pretože keď človek tvorí v prostredí, ktoré je jeho, a nerobí to s tým, že mu beží čas v štúdiu, tak ten album bude úprimný, a ak si ja niečo v piesňach vážim, tak je to úprimnosť a pravda – pravdivosť toho vyjadrenia,“ myslí si mladý muzikant, podľa ktorého na nahrávku, rovnako ako na koncerty, patria chyby, pretože interpret je človek, robí chyby „a niekedy chyba toho človeka predstaví omnoho viac, poľudští ho a je tomu poslucháčovi bližšie“. On sám radšej počúva demonahrávky svojich kamarátov ako „vypilované štúdiové veci“, pretože v nich je podľa neho duša autora, zatiaľ čo štúdiové nahrávky pôsobia „akoby boli zabalené v igelite alebo v alobale“, sú neosobné a neprinášajú mu výpoveď, ktorú v hudbe hľadá. Vrchol v tomto smere pre neho predstavuje írsky spevák a skladateľ Damien Rice, ktorého hudba „nie je len o textoch a o melódii, ale aj o nejakom naplnení publika“ a práve na túto úroveň by sa podľa vlastných slov chcel niekedy dostať.