BRATISLAVA 2. marca (WEBNOVINY) – Vláda dnes zmäkčila tlačový zákon, právo na odpoveď aj na opravu v ňom však ponechala.
Podľa návrhu nového znenia zákona však o právo na odpoveď prídu všetci verejní funkcionári, predsedovia a podpredsedovia politických strán a po zmenách na dnešnom rokovaní vlády aj politické strany.
Návrh obmedzuje právo na odpoveď pre verejných činiteľov vtedy, ak ide o tvrdenia súvisiace s výkonom ich právomocí. Ako súkromným osobám ostáva verejným činiteľom toto právo zachované, čo je v súlade s Ústavou SR. Právo na odpoveď sa má obmedziť len na nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia. Dosiaľ je možné odpovedať aj na pravdivé tvrdenia.
Obmedzuje sa právo na odpoveď verejných činiteľov
Ako na tlačovej besede po rokovaní vlády povedala premiérka Iveta Radičová, navrhovaná novela tlačového zákona vysoko hodnotená Medzinárodným tlačovým inštitútom – IPI „prináša zmeny v tých oblastiach, ktoré považujeme pre demokraciu na Slovensku ako nosné a dôležité“. Predovšetkým upravuje sporné právo na odpoveď. Sťažovateľ – fyzická alebo právnická osoba, musí pri žiadosti o odpoveď najprv preukázať nepravdivosť skutkových tvrdení zverejnených médiom a zároveň sa rušia sankcie. Na dnešnom rokovaní kabinetu sa tiež rozšíril okruh tých, čo nemôžu žiadať o zverejnenie svojej odpovede na publikovanie ich tvrdení súvisiacich s ich prácou.
„Obmedzuje sa právo na odpoveď verejných činiteľov v zmysle ústavou definovaného verejného činiteľa, tak ako to máme zadefinované v ústavnom zákone o konflikte záujmov,“ teda podľa premiérky sa to týka napríklad aj sudcov či prokurátorov. „Nemôže takéto právo (právo na odpoveď, pozn. redakcie) využívať ani politická strana a explicitne ani predsedovia a podpredsedovia politických strán,“ dodala Radičová.
„Schválením tohto zákona verejní činitelia prestávajú byť takzvanými chránenými živočíchmi, to znamená, že nebudú mať právo na odpoveď, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom právomocí týchto činiteľov,“ konštatoval na tlačovej besede po rokovaní vlády minister kultúry Daniel Krajcer. Ako dodal, je rád, že je súčasťou vlády, ktorá sa nebojí médií.
Zrušili pokuty pre média
Kabinet tiež odporúča návrhom zrušiť možnosť, aby si niekto mohol uplatniť právo na opravu aj na odpoveď súčasne, vydavatelia tiež nebudú zodpovední za obsah opravy, odpovede či dodatočného oznámenia. Okrem toho bude možné odmietnuť zverejnenie opravy, odpovede či dodatočného oznámenia, ak by tým bol spáchaný trestný čin, priestupok, iný delikt alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pod rovnocenným miestom, na ktorom sa oprava, odpoveď a dodatočné oznámenie musí zverejniť, bude zákon v budúcnosti pokladať aj miesto, ktoré vydavateľ vopred vyhradí, zreteľne označí a odlíši od ostatného obsahu, aby na ňom opravy, odpovede a dodatočné oznámenia pravidelne uverejňoval.
Vypúšťa sa aj ustanovenie o tom, že ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba, ktorá o to požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 do 4 980 eur. Vydavatelia tiež po novom nebudú musieť začiatkom roka zverejňovať štruktúru vlastníckych vzťahov média.
Sedem hriechov tlačového zákona
Vláda takto eliminovala väčšinu zo „siedmich hriechov tlačového zákona“. ako ich sformulovali vydavatelia pred schválením v súčasnosti platného znenia. Medzi „hriechmi“ zostal zákaz reagovať na zverejnenú odpoveď a právo na odpoveď aj tých informácií, ktoré nikomu neublížili. Návrh tlačového zákona, ktorý v roku 2008 presadila vláda Roberta Fica, vtedy vyvolal búrku nevôle vtedajšej opozície a vydavateľov. Parlamentná opozície vtedy odmietla hlasovať za Lisabonskú zmluvu, kým Ficova vláda tlačový zákon neupraví. Poslanci SMK však napokon ustúpili a za Lisabonskú zmluvu zahlasovali. Vládou schválené znenie návrhu novely zákona môžu ešte upraviť poslanci, v prvom čítaní by sa ním mali zaoberať už na marcovej schôdzi parlamentu.
Vláda dnes zmäkčila tlačový zákon, právo na odpoveď aj na opravu v ňom však ponechala. Podľa návrhu nového znenia zákona však o právo na odpoveď prídu všetci verejní funkcionári, predsedovia a podpredsedovia politických strán, ale po dnešnom rokovaní vlády aj politické strany. Právo na odpoveď sa má obmedziť len na nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia. Dosiaľ je možné odpovedať aj na pravdivé tvrdenia. Ak zákon schváli parlament, mal by platiť od 1. júla.
Podľa Alexeja Fulmeka, predsedu predstavenstva vydavateľstva Petit Press, ktoré okrem iného vydáva aj denník SME, medzi kľúčové veci návrhu novely patrí to, že „odpoveď môže dotknutá strana využiť, len ak sa noviny dopustili omylu“. Dobré podľa Fulmeka tiež je, že vydavatelia určia stranu, kde budú odpovede zverejňovať, ďalej aj to, že nebude možné použiť naraz odpoveď aj opravu a oprava sa bude týkať viac faktických chýb. Pozitívom podľa neho je tiež, že štátne a verejné orgány nebudú mať právo na odpoveď, „čo ide až nad rámec toho, čo sme požadovali. Pôvodne sme to chceli, lebo inštitút odpovede v sebe obsahoval povinnosť zverejniť odpoveď aj v prípade, že nešlo o klamlivú informáciu, stačilo, že sa subjekt cíti touto informáciou dotknutý“. Ako pre SITA dodal Fulmek, „dôležité tiež je, že bude zrušený peňažný trest za odmietnutie zverejniť odpoveď,“ dodal pre SITA Fulmek.
„Novela odstraňuje zásadné nedostatky tlačového zákona z roku 2008, ktoré boli kritizované domácimi médiami, novinárskymi organizáciami ako i OBSE či svetovými novinárskymi či mediálnymi organizáciami. Zo zákona boli vypustené pokuty, nezmyselné povinnosti vydavateľov, duplicita práva na opravu aj odpoveď v tom istom prípade a najmä bola zmenená formulácia práva na odpoveď,“ označil hlavné prínosy navrhovanej zmeny tlačového zákona predseda slovenského IPI Pavol Múdry. Ako ďalej konštatoval pre SITA, „v budúcnosti asi bude nutné, hlavne pre rozvoj internetu a internetových publikácií asi zákon ešte upravovať či vytvoriť úplne nový zákon, ktorý bude zahŕňať práva a povinnosti médií aj v tzv. nových médiách“.
Múdry pripomenul, že zástupcovia Združenia vydavateľov periodickej tlače Slovenska sa zúčastňovali na diskusiách v odbornej komisii, ktorú na prípravu zmien tlačového zákona zvolával vlani minister kultúry Daniel Krajcer a so záverečnou formuláciou tejto novely súhlasili. „Sporné formulácie boli doplnené a spresnené a špeciálne pri práve na odpoveď z formulácie jasne vyplýva, že ‚odpoveď bude možné uplatniť iba voči nepravdivému, neúplnému alebo pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu, ktoré sa zároveň dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby‘,“ cituje Múdry z dôvodovej správy k návrhu novely.
Podľa Pavla Múdreho to znamená, že „žiadateľ o odpoveď bude musieť najskôr dokázať, že printové médium či agentúra vo svojom skutkovom tvrdení pochybili, ak chce žiadať o odpoveď. A to je diametrálne odlišné od súčasného stavu, keď média boli povinné uverejniť odpoveď na požiadanie bez ohľadu na to, či pochybili alebo nie“. Preto podľa Múdreho, „nie je dôležité, či verejný činiteľ či politická strana majú či nemajú právo na odpoveď, dôležité bude, či splnia kritériá práva na odpoveď a dokážu, že médium uverejnilo ‚nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce‘ informácie“. Na margo európskosti novely Múdry pripomenul, že Výkonný výbor IPI zložený z medzinárodných mediálnych lídrov pri návšteve ministra kultúry Daniela Krajcera 19. februára vyjadril so zmenami v slovenskom tlačovom zákone úplnú spokojnosť.
