OSLO 22. júla (WEBNOVINY) – Budovou najpredávanejšieho nórskeho bulvárneho denníka VG (Verdens Gang) otriasol v piatok silný výbuch. Tlaková vlna vybila okná na budove ako aj neďalekom sídle vlády. Sedem osôb zomrelo a dvaja sú vážne zranení. Nórska polícia potvrdila, že išlo o bombu a uzatvorila prístupové cesty do Oslo. Tamojšie ministerstvo ropného priemyslu zasiahol požiar.
Nórska televízia odvysielala zábery, na ktorých vidieť značne poškodené vládne budovy. Medzitým polícia v spolupráci s armádou uzatvorila okolie pri budovách predsedu vlády, nórskeho ministerstva financií a bulvárnych novín Verdens Gang. Výbuch škody do vzdialenosti jedného kilometra od miesta explózie. Muž prezlečený za policajta zabil v piatok najmenej 10 ľudí a viacerých zranil po tom, čo spustil streľbu na stretnutí mládeže nórskej Robotníckej strany na ostrove Utöya.
OBRAZOM: Explózia v nórskej metropole
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
.
HLAVNÉ UDALOSTI:
* „Osoba (strelec z Utöyi) bola zatknutá. Bol som informovaný, že ide o Nóra,“ povedal v piatok pre média nórsky minister spravodlivosti Knut Storberget. Zadržaného strelca vidieť aj v Oslo pred výbuchom. Aj polícia potvrdila zatknutie 32-ročného Nóra, ktorý strieľal do davu mladých ľudí na ostrove Utöyi a zároveň nález nevybuchnutých náloží.
* Polícia pátra po mladých ľuďoch, ktorí sa snažili odplávať z ostrova po začatí streľby.
* Nórska polícia potvrdila 10 obetí po besnení strelca na ostrove Utöya. Svedkovia však hovoria o 20 – 25 mŕtvych. Výbuch v Oslo si vyžiadal zatiaľ sedem obetí a dve osoby boli vážne zranené. Na mimoriadnej tlačovej konferencii to potvrdil policajný hovorca. Spoločne si tak piatkové teroristické útoky vyžiadali najmenej 17 ľudských životov.
* Slováci nie sú medzi obeťami výbuchu.
*Podľa The New York Times a The Guardian stojí za útokom v Oslo skupina Ansar al-Jihad al-Alami. Tá však zodpovednosť za teroristické útoky v Nórsku neskôr odmietla.
*Britský denník Guardian informoval, že na ostrove Utöya počas útoku mal byť aj nórsky premiér. Predseda vlády Jens Stoltenberg telefonicky pre nórsku televíziu TV2 povedal, že situácia je „vážna“. Stoltenberg zároveň ubezpečil, že je v poriadku, ale z bezpečnostných dôvodov neupresnil svoju polohu. Pred média predstúpil až v piatok v noci. Na politickom stretnutí v Utöyi bolo prítomných približne 560 osôb.
* Ide o najhorší útok v Nórsku od II. sv. vojny.
.
Dramatické video z ostrova Utöya
.
„Videla som vybité okná na budove VG a na sídle vlády. Niektorí ľudia ležali v krvi na ulici,“ hlásila z miesta nešťastia novinárka nórskej rozhlasovej stanice NRK Ingunn Andersenová. Podľa stanice sa explózia odohrala pri ministerstve financií, ktoré sa nachádza blízko kancelárií nórskeho premiéra a sídla VG. „Všade je sklo. Je tu totálny chaos. Okná zo všetkých okolitých budov vyrazilo,“ dodala Andersenová. Okolie miesta výbuchu, ktorého príčina zatiaľ nie je známa, uzavrela polícia. S najväčšou pravdepodobnosťou bola nálož umiestnená medzi sídlom ministerstva pre ropný priemysel a budovou predsedu vlády.
Kto za bombovým útokom stojí, zatiaľ nie je známe, polícia zadržala zatiaľ jednu osobu. Nórska spravodajská služba vo februári uviedla, že najvážnejšou hrozbou pre krajinu je islamský extrémizmus. Škandinávska krajina, ktorá je členom NATO a v Afganistane má asi 500 vojakov, však zatiaľ útok moslimských extrémistov nezažila. V susednom Švédsku sa v decembri minulého roka v centre Štokholmu odpálil samovražedný útočník pôvodom z Iraku, pričom utrpeli zranenia dvaja ľudia.
Muž, ktorý strieľal na ostrove, je Nór
Muž, ktorého zatkla polícia po krvavej streľbe na ostrove pri hlavnom meste Oslo, je Nór. Informoval o tom v piatok nórsky minister spravodlivosti Knut Storberget. „Bol som informovaný, že ide o Nóra,“ uviedol minister na tlačovej konferencii. Bližšie detaily zatiaľ neposkytol. Svedkovia rovnako uviedli, že strelec bol európskeho vzhľadu a hovoril po nórsky.
Muž prezlečený za policajta spustil streľbu na stretnutí mládeže nórskej Robotníckej strany na ostrove Utöya. Podľa ministra „niekoľko ľudí zomrelo a niekoľko ďalších utrpelo zranenia“. Médiá citujúce políciu uvádzajú „deväť až desať“ obetí. Polícia na ostrove našla aj nevybuchnuté nálože. Storberget tiež potvrdil, že silný výbuch, ktorý otriasol nórskym hlavným mestom Oslo, zabil najmenej siedmich ľudí a 10 ďalších vážne zranil.
Podľa polície je zadržaný Nór zapojený do oboch útokov. Motív činov však zatiaľ ostáva neznámy. „Je príliš skoro povedať, čo je za tým,“ uviedol premiér Jens Stoltenberg, ktorý sa na tlačovej konferencii rovnako zúčastnil. „Odpoveďou na násilie je viac demokracie, viac ľudskosti, ale už žiadna naivita,“ zdôraznil premiér. Podľa agentúry Reuters ide o najväčší útok v západnej Európe od útokov na londýnske metro v roku 2005. Počet obetí podľa polície ešte nemusí byť konečný.
Útoky v škandinávskych krajinách od roku 1999
28. júna 1999 – Pár novinárov a ich osemročné dieťa utrpeli zranenia, keď ich auto vybuchlo na predmestí švédskeho Štokholmu. Predtým boli terčom vyhrážok neonacistických skupín v súvislosti so svojou prácou.
11. októbra 2002 – Sedem ľudí vrátane útočníka zahynulo a viac než 80 sa ich zranilo pri samovražednom bombovom útoku v nákupnom centre v meste Vantaa severne od fínskych Helsiniek. Motív 19-ročného útočníka ostal neznámy.
17. septembra 2006 – Fasádu synagógy v Oslo zasiahla paľba zo samopalov, nikto neutrpel zranenia. Polícia zatkla troch mužov podozrivých z plánovania útokov na americké a izraelské veľvyslanectvo v nórskom hlavnom meste.
31. decembra 2008 – Dvaja Izraelčania utrpeli strelné zranenia v nákupnom centre v dánskom Odense. Palestínčan, ktorého motivoval hnev na pokračujúci konflikt na Blízkom východe, dostal 10-ročný trest.
10. septembra 2010 – Lors Dukajev, Belgičan čečenského pôvodu, plánoval uskutočniť útok na noviny Jyllands-Posten za zverejnenie karikatúr proroka Mohameda, bomba však vybuchla už počas toho, ako ju pripravoval v kodanskom hoteli. Dukajeva odsúdili na 12 rokov za mrežami.
11. decembra 2010 – Taymour Abdulwahab, 28-ročný Švéd narodený v Iraku, sa odpálil na pešej zóne v Štokholme, pričom zranil dvoch ľudí. Jeho motívom bola svätá vojna a vojenská prítomnosť Švédska v Afganistane.
Polícia vyzvala ľudí, aby zostali doma
Nórska polícia okamžite po výbuchu v centre mesta Oslo vyzvala tamojších obyvateľov, aby sa vyhýbali miestam s vysokou koncentráciou ľudí a podľa možnosti vôbec nevychádzali zo svojich domov. Urobila tak po tom, ako sa potvrdilo podozrenie, že silný výbuch spôsobila bomba. Podľa prvých správ malo byť terčom útočníkov sídlo bulvárneho denníka, ktoré sa nachádza v takzvanej vládnej štvrti. Rovnako poškodené sú však aj okolité budovy vrátane úradu nórskeho premiéra. Pravdepodobne pritom ide o prvý útok tohto druhu v škandinávskej krajine, zatiaľ však nie je jasné, aký motív mohli mať jeho páchatelia.
„Nemáme žiadnu hlavnú teóriu, dokonca nemáme ani pracovnú teóriu,“ vyhlásil pred novinármi policajný hovorca. Ako dodal, polícia „má čo robiť, aby vôbec získala prehľad o situácii“. Vo štvrti, kde došlo k výbuchu, podľa hovorcu krátko predtým zaznamenali pohyb vozidla idúceho vysokou rýchlosťou. Dohady, podľa ktorých bolo zdrojom explózie auto naložené výbušninou, však nepotvrdil.
Oslo sa spamätáva z „Čierneho dňa“
Slováci nie sú medzi obeťami výbuchu
Medzi zranenými po výbuchu bomby v nórskej metropole Oslo pravdepodobne nie sú žiadni Slováci. „Zatiaľ nemáme informácie, že by medzi zranenými alebo obeťami boli občania Slovenskej republiky,“ povedal agentúre SITA hovorca ministerstva zahraničných vecí Ľuboš Schwarzbacher s odvolaním sa na informácie zo slovenského zastupiteľského úradu v Oslo.
.
Charakteristika terorizmu:
Konceptuálne bol terorizmus pred septembrom 2001 vnímaný ako radikálne riešenie spoločenských, náboženských a ideologických konfliktov. Postupne sa objavilo niekoľko definícií tohto javu. Armáda USA (1983) charakterizovala terorizmus slovami: ,,ide o dopredu pripravované, politicky motivované násilie, uskutočňované tajnými agentmi, alebo organizáciami na terčoch mimo boja, s cieľom ovplyvniť verejnosť“.
Najznámejšou modernou definíciou do roku 2001 bola interpretácia španielskeho bezpečnostného experta Fernanda Reinaresa, uverejnená v knihe Terorizmus a Anti-terorizmus, (Reinares, F.: Terrorismo y antiterrorismo), ktorá hovorí: „Ak násilné akcie s nepomerné slabším materiálnym vybavením vytvárajú psychologické efekty, hovoríme, že ide o akt terorizmu. Tieto akcie vyvolávajú strach, pocit nebezpečnosti medzi obyvateľmi.“
Desať dní po útokoch v USA pripravila Európska komisia sériu krokov, ktoré viedli k Akčnému plánu, schváleného mimoriadnou Európskou radou 21. septembra 2001.
EÚ prijala rozhodnutie zadefinovať terorizmus a zladiť tresty v členských krajinách. Úniou je terorizmus vnímaný ako úmyselný čin s cieľom ,,destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske a sociálne štruktúry“.
Ide o zločiny ohrozovania života, fyzickej integrity osôb, vzatie osoby za rukojemníka, únos lietadla, spôsobenie výbuchu a podobne. Paradoxne to dovoľuje označiť vojenské operácie „Spojenecká sila“ v Juhoslávií a „Iracká sloboda“ v Iraku vedené USA a NATO za akty štátneho terorizmu. V roku 2004 americký bezpečnostný akademik Michael Walzer rozšíril názory Reinareosa v knihe Arguing About War.
Podľa neho ide o premyslené zabíjanie nevinných ľudí, náhodných obetí, šírenie strachu medzi obyvateľstvom a tým prinucovaním politických lídrov k zmenám v rozhodovaní. Zabrániť takýmto javom má bezpečnostná politika štátu – sústava štátnych záujmov pre ochranu štátu a jeho rozvoja.
Sivý Rudolf/Webnoviny.sk
.
.
.
https://www.youtube.com/embed/zfW2KUhjHbI“ frameborder=“0″ allowfullscreen>