BRATISLAVA 22. februára (WEBNOVINY) – Referendum ukázalo, že pomerne veľká skupina obyvateľov Slovenska podlieha pocitu, že naša spoločnosť je v stave kultúrneho ohrozenia a že toto ohrozenie môže nejako prehĺbiť problémy, ktorým každodenne čelia, tvrdí sociologička Zuzana Kusá.
Preto by sa témy plebiscitu mali ďalej riešiť. Ako ďalej uviedla pre agentúru SITA Z. Kusá zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied, referendum, aj keď neplatné, ukázalo potrebu zmeniť povrchný spôsob diskusie o ľudských právach a verejných politikách, ktoré majú zabezpečovať ich podporu.
Nevie si dobre predstaviť, ako zmeniť logiku médií
„Neviem si však dobre predstaviť, ako zmeniť logiku masových médií, ktorá informačnú funkciu potláča na úkor zábavnej, čím znemožňuje takýto typ diskusií. Tiež je ťažké si predstaviť, že politici prestanú kapitalizovať rozšírené spoločenské predsudky a povery a odvážia sa nastoľovať taký pohľad na otázky rodiny, či iné témy, ktorý búra navyknuté predstavy a vedie spoločnosť k ľudsky univerzálnejšiemu mysleniu a hodnotám,“ konštatovala.
V diskusii o témach, ktoré nastolilo referendum, treba podľa sociologičky určite pokračovať. „No pre takúto diskusiu existujú štrukturálne prekážky.“ Problémom je najmä fakt, že médiá viac zaujímajú o škandály a zábava ako vzdelávanie a informovanie nevyhnutné pred otvorením celospoločenskej diskusie.
Potrebné je dosiahnuť spoločenský konsenzus
„Aby táto diskusia mala zmysel a nebola len opakovanou zrážkou dvoch pohľadov na svet, ktoré nemajú prienik, je najprv potrebné vzdelať spoločnosť a dosiahnuť spoločenský konsenzus v tom, že existujú určité zásadné záväzky voči dôstojnosti každého človeka, ktoré žiadnej ľudskej bytosti nemožno odňať. Až keď sa k takýmto princípom budú hlásiť všetci – celé politické spektrum, má diskusia o konkrétnejších sporných otázkach nádej na to, že dospeje k určitému konsenzu a nie k ďalšiemu rozštiepeniu spoločnosti,“ upozorňuje Zuzana Kusá.
Dodáva, že „referendum ukázalo, že pre časť obyvateľov Slovenska je náboženská viera najmä vecou individuálneho prežívania a už oveľa menej vecou poslušnosti cirkvi.“
Zúčastnilo sa na ňom 21,41 percenta občanov oprávnených hlasovať. Na to, aby bol plebiscit platný, muselo by prísť hlasovať vyše 50 percent. Hlasovať mohlo 4 411 529 ľudí, hlasovacie lístky vydali 944 674 občanom. Z odovzdaných 944 209 hlasovacích lístkov bolo 6 074 neplatných.
V referende kladne odpovedalo na prvú otázku: „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“ 94,5 percenta ľudí.
Na druhú otázku: „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“ odpovedalo áno 92,43 percenta ľudí.
Na tretiu otázku so znením: „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?“ odpovedalo súhlasne 90,32 percenta ľudí.
