ISLAMABAD 4. februára (WEBNOVINY) – V pakistanskom Islamabade sa v utorok uskutočnia dlho očakávané rokovania medzi vládou a militantným hnutím Taliban. Pozorovatelia dúfajú, že obe strany na nich načrtnú „cestovnú mapu“, ktorej výsledkom má byť prímerie.
Militanti zo zoskupenia Tahrík-i-Taliban bojujú v Pakistane od roku 2007, pričom ich cieľom je nastolenie ich interpretácie islamského práva šaríja na celom území krajiny. Operujú predovšetkým v pohraničnej oblasti s Afganistanom, aj keď na afganský Taliban nie sú priamo napojení.
Premiér Naváz Šaríf svoj zámer rokovať s militantmi načrtol ešte minulý týždeň aj napriek početným útokom zo strany Talibanu. Premiér chce dať podľa vlastných slov mierovým rokovaniam s povstalcami ďalšiu šancu, pričom hnutie vyzval, aby pristúpilo na prímerie.
Pakistanská vláda čelí kritike, že dostatočne nereaguje na zintenzívnenie útokov, ktoré len od začiatku tohto roka pripravili o život najmenej 114 ľudí. Šaríf sa pri nástupe do funkcie v roku 2013 zaviazal ukončiť povstanie Talibanu prostredníctvom mierových rokovaní, keďže politickú dohodu považuje za kľúč k udržateľnému mieru v regióne po odchode medzinárodných jednotiek z Afganistanu v roku 2014.
S Talibanom rokuje aj afganský prezident
Afganský prezident Hámid Karzaj vedie tajné rokovania s hnutím Talibanom o prímerí. S odvolaním sa na nemenované afganské i západné zdroje to v utorok uviedol denník New York Times. Rozhovory, ktoré sa začali v novembri, boli zatiaľ údajne bez výsledkov.
Môžu byť však vysvetlením Karzajovho odmietavého postoja k podpisu Bilaterálnej bezpečnostnej dohody (BSA) so Spojenými štátmi, ktorá určuje podmienky zotrvania amerických vojakov v krajine aj po odchode bojových jednotiek v roku 2014. Taliban totiž pristupuje k tejto dohode značne negatívne. Karzaj vyhlásil, že dohodu pred aprílovými voľbami, v ktorých už nemôže kandidovať, nepodpíše, keďže dúfa, že ešte pred podpisom BSA sa mu podarí dosiahnuť pokrok v mierových rokovaniach s Talibanom.
Spojené štáty už niekoľkokrát vyzvali Karzaja, aby dohodu urýchlene podpísal, aby mohli naplánovať vojenskú misiu v Afganistane po roku 2014. Bez nej by USA a NATO museli stiahnuť z krajiny všetkých vojakov. Podľa dohody má v Afganistane aj po stiahnutí medzinárodných síl v roku 2014 zostať 10-tisíc až 15-tisíc zahraničných vojakov. Nepôjde však len o Američanov, ale aj príslušníkov z iných štátov vrátane moslimských. Medzinárodné jednotky majú mať najmä výcvikovú a podpornú úlohu. BSA má platiť najmenej do konca roka 2024.
