Takmer polovica respondentov (47,3 percenta) nepozná osobne ani jedného cudzinca alebo cudzinku, ktorí žijú na Slovensku. Viac ako tretina (34,3 percenta) respondentov pozná jedného až piatich cudzincov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý si dala pripraviť Nadácia Milana Šimečku k 15. ročníku festivalu [fjúžn].
Prieskum bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke 1 009 občanov Slovenska rôznych národností v júni 2020. V tlačovej správe o tom informovala PR manažérka Nadácie Milana Šimečku Kristína Hamárová.
Osobná známosť
Z prieskumu ďalej vyplýva, že 7,5 percenta respondentov pozná šesť až desať cudzincov a štyri percentá respondentov poznajú viac ako jedenásť cudzincov. Aspoň jedného cudzinca či cudzinku žijúcich na Slovensku osobne pozná 45,2 percenta respondentov, pričom 7,5 percenta opýtaných na túto otázku nevedelo odpovedať.
Výsledky z prieskumu tiež ukazujú, že v najmenšej miere poznajú cudzincov žijúcich na Slovensku osoby vo veku 65 a viac rokov, pričom 61 percent z nich nepozná žiadneho cudzinca či cudzinku.
Pri porovnaní krajov vedie z hľadiska osobných známostí s cudzincami Košický samosprávny kraj (56,8 percenta ľudí z tohto regiónu pozná aspoň jedného cudzinca či cudzinku). V Bratislavskom samosprávnom kraji pozná 16,6 percenta populácie osobne šesť a viac cudzincov.
Verejná viditeľnosť
Z prieskumu zároveň vyplýva, že len malá časť populácie vníma prítomnosť cudzincov v slovenskom verejnom priestore. Zo štyroch oblastí (kultúra, politika, médiá, šport) len v jednej, a to v oblasti športu, presiahol podiel respondentov, ktorí poznajú aspoň jedného verejne známeho cudzinca alebo cudzinku, 50 percent.
V oblasti športu tak pozná aspoň jedného cudzinca alebo cudzinku 55,5 percenta respondentov, v oblasti kultúry 42,1 percenta, v oblasti médií 30,9 percenta a v oblasti politiky len 16,4 percenta.
Napriek tomu, že tieto údaje nevypovedajú o reálnom zapojení cudzincov a cudziniek do verejného života, poukazujú na to, že ich viditeľnosť vo verejnom priestore je veľmi nízka.
Neprijateľné situácie
Občania Slovenska dôverujú skoro dvakrát viac svojim krajanom ako cudzincom. Kým približne tretina respondentov (34,1 percenta) súhlasila s výrokom “neznámemu cudzincovi alebo cudzinke by som dôveroval/a v rovnakej miere ako akémukoľvek inému neznámemu človeku zo Slovenska”, skoro dve tretiny respondentov (62,4 percenta) s týmto výrokom nesúhlasili.
Podľa výsledkov prieskumu by respondenti v prostredí susedstva považovali za najprijateľnejší kontakt s cudzincami z Ukrajiny a v prostredí rodiny s cudzincami z USA. Približne každý druhý občan alebo občianka Slovenska by považoval za úplne neprijateľnú situáciu, v ktorej by si ich dieťa vzalo za manžela alebo manželku cudzinca alebo cudzinku zo Saudskej Arábie, Afganistanu alebo Sýrie.
V prípade susedstva by približne každý tretí občan alebo občianka Slovenska považoval za úplne neprijateľných susedov cudzinca alebo cudzinku zo Saudskej Arábie, Afganistanu alebo Sýrie.