BRATISLAVA 5. apríla (WEBNOVINY) – Slovenská informačná služba (SIS) má zmeniť meno na Úrad civilného spravodajstva (ÚCS).
Kandidáti na šéfov tajných služieb by mali v budúcnosti hearingy, teda vypočutia pred príslušným kontrolným výborom parlamentu, ak by o to členovia výboru prejavili záujem. Rovnaká možnosť by bola v prípade návrhov na ich odvolanie.
Zákon prináša viacero zmien
To sú len niektoré zmeny, ktoré prináša nový zákon o tajných službách. Jeho pracovnú verziu ukázal rezort obrany parlamentnému výboru pre kontrolu vojenského spravodajstva.
Zákon presnejšie upravujú viaceré pravidlá, predovšetkým nástroje spravodajských služieb a dáva predpoklady účinnejšej parlamentnej kontroly tajných služieb oproti súčasnosti.
Odposluchy budú prísnejšie
Prísnejšia by bola aj kontrola nasadzovania odposluchov a iných informačno-technických prostriedkov (ITP), pretože cez nový zákon sa má nepriamo novelizovať aj zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP.
Nový zákon dáva pod jednu legislatívnu strechu civilnú tajnú službu (dnešnú SIS) a Vojenské spravodajstvo, v ktorom sa už predtým zlúčila vojenská rozviedka a kontrarozviedka. Podľa predsedu osobitného výboru Martina Fedora (SDKÚ-DS) je však navrhované legislatívne zastrešenie z hľadiska definovania úloh tajných služieb len formálne.
Úlohy tajných služieb sa rozdelia presnejšie
„Úlohy oboch služieb sú formulované tak, že v skutočnosti môžu robiť obidve všetko, to znamená obe aj to isté – tak ako je to aj v súčasnosti. Úlohy by sa mali presnejšie rozdeliť medzi civilné a vojenské spravodajstvo tak, aby sa neprekrývali, a aby nebola duplicita, ktorú považujem za zbytočnú,“ uviedol Fedor pre agentúru SITA.
Fedor má výhrady aj k tomu, že tento návrh, ktorý nanovo upravuje postavenie, úlohy a nástroje spravodajských služieb, nevyužil možnosť nanovo upraviť postavenie vojenského spravodajstva. „Budem navrhovať diskusiu o tom, či nie je efektívnejšie podriadiť vojenské spravodajstvo pod generálny štáb armády. Takto historicky na našom území vojenské spravodajstvo vzniklo, pod ministerstvo obrany sa presunulo až v 50-tych rokoch na nátlak sovietskych poradcov. Postavenie pod generálnym štábom armády by lepšie vyjadrovalo úlohu vojenského spravodajstva, a tiež by sme sa vyhli pri tejto službe rizikám politického ovplyvňovania,“ myslí si poslanec a bývalý minister obrany Fedor.
Podľa pracovnej verzie zákona má civilná spravodajská služba v čase krízovej situácie plniť okrem bežných úloh, ktoré sú v návrhu definované, aj ďalšie úlohy.
“V prípadoch takýchto zákonov, ktoré upravujú takéto citlivé oblasti, sa diabol skrýva v detailoch. Budeme si musieť vyjasniť s navrhovateľmi, čo znamenajú ďalšie úlohy, ktoré spravodajská služba plní v čase krízovej situácie,“ uviedol Fedor a dodal, že v návrhu nie je pri týchto pojmoch odvolávka na žiaden iný zákon. „Ide o to, aby sme zabránili možnosti subjektívneho vyhodnotenia, kedy je krízová situácia, a čo presne znamenajú ďalšie úlohy nad rámec tých presne vymenovaných,“ vysvetlil.
Odposluchy budú kontrolovať parlamentné výbory
V budúcnosti by mali mať až tri parlamentné výbory možnosť kontrolovať oprávnenosť nasadenia odposluchov a iných ITP a to podľa ich príslušnosti. Doteraz to robil len brannobezpečnostný výbor.
Spomínaná nepriama novelizácia zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP počíta s tým, že brannobezpečnostnému výboru zostane kontrola odposluchov, ak ich použije polícia, ZVJS alebo Colná správa.
Výbor, ktorý bude kontrolovať budúce civilné spravodajstvo, by mal mať na starosti aj kontrolu odposluchov, ktoré využíva táto službu. Podobne by túto kontrolnú funkciu nasadzovania ITP zákon dal aj osobitnému výboru na kontrolu vojenského spravodajstva.
Kontrola využívania ITP má byť raz ročne, alebo na podnet občana, resp. ak sa na nej uznesie výbor. Kontrolu majú robiť štyria poverení poslanci daného výboru – jeden je vždy predseda výboru, dvaja „vládni“, resp. koaliční poslanci a jeden poslanec z opozície.
Experti proti kontrole poslancami namietajú
V prípade brannobezpečnostného výboru by napríklad boli traja poslanci „vládni“ a jeden opozičný, pretože v tomto výbore má predsedu strana z vlády alebo vládnej koalície. V prípade oboch osobitných kontrolných výborov je reálne pomer 2+2, pretože v týchto výboroch platí úzus, že predseda výboru je z opozície.
„Rozumiem logike, aby osobitný kontrolný výbor pre dohľad nad civilným spravodajstvom vykonávalo zároveň aj dohad nad používaním ITP v civilnom spravodajstve. Lenže zároveň si musíme byť vedomí toho, že týmto spôsobom sa rozširuje kontrola ITP z jedného výboru na tri – a počet poslancov, ktorí budú mať prístup k veľmi citlivým informáciám, zo štyroch na dvanásť. Viem si predstaviť, že by celú kontrolu nad všetkými ITP robil ako doteraz jeden výbor – VOB, akurát s oveľa širšími právomocami pre skupinu štyroch poslancov,“ myslí si Fedor.
Predseda výboru na kontrolu vojenského spravodajstva si je vedomý toho, že niektorí experti namietajú proti kontrole poslancami, a tvrdia, že lepší by bol nezávislý kontrolný orgán. „V ideálnom svete som za. Bohužiaľ, nežijeme v ideálnom svete, dnes napríklad vidíme, čo sa deje okolo NKÚ. Možno sa o desať rokov v politickej kultúre posunieme. Ale dnes si myslím, že len parlamentná kontrola s povinnou účasťou aj opozície je predpokladom, že sa zavedie účinnejšia kontrola nad používaním ITP,“ uzavrel Fedor.
