Ďalším problémom podľa AGEL SK je, že zdravotné poisťovne doteraz nevykompenzovali nemocniciam mzdovú valorizáciu, ktorú platia od 1. januára 2025, hoci sa blíži jún.
Zdravotné poisťovne v reakcii na analýzy úradu verejne prezentovali úmysel upraviť úhrady nemocniciam tak, aby vo väčšej miere zohľadňovali ich produkciu a tým odstránili alebo aspoň znížili historicky spôsobené nerovnosti vo financovaní.
Zástupcovia asociácie upozornili, že všetky zložky zdravotníckeho systému, od ambulantného sektora až po nemocnice, aktuálne čelia vysokej miere neistoty, nepredvídateľnosti a narastajúcemu tlaku.
SLK upozorňuje, že napriek právu občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia sú finančné zdroje súčasného systému nedostačujúce.
Zväz vyjadril znepokojenie nad opatrením uvedeným v dôvodovej správe programovej vyhlášky, ktoré vyzýva štatutárov na vykonanie hĺbkových finančných a personálnych kontrol.
Z plánu obnovy môže Slovensko pre zdravotníctvo čerpať 1,2 miliardy eur a okrem toho má k dispozícii extra zdroje z eurofondov v sume približne 200 miliónov eur.
Výdavky spojené s prevádzkou štátnej zdravotnej poisťovne predstavujú 111,7 milióna eur a výdavky za správu pre súkromné zdravotné poisťovne v sume 96,6 milióna eur.
ÚDZS vníma zavedenie DRG ako úhradového mechanizmu ako prvý krok v tvorbe pravidiel, ktoré zavedú do systému zdravotného poistenia prehľadnosť a efektívnosť.
Bez adekvátneho financovania a systémových zmien nemôžeme podľa asociácie očakávať zmenu k lepšiemu pri personálnom nedostatku, či optimalizácii siete nemocníc.
Približne tromi štvrtinami do systému prispievajú pracujúci cez verejné zdravotné poistenie a zvyšnú štvrtinu vykryje štát cez dane, tzv. platby za poistencov štátu.