BRATISLAVA 9. augusta (WEBNOVINY) – Sýrskym utečencom hrozí nebezpečenstvo aj v jordánskom tábore.
Hoci ich už neohrozuje streľba, či mínometné útoky, ani v utečeneckom tábore nie sú celkom v bezpečí. Ako informuje agentúra AP, utečenci si musia dávať pozor na hady, škorpióny, či piesočné búrky.
Na modrom znaku OSN, pripevnenom na bielom stane, je arabským písmom dopísaný nápis: „Tábor smrti“.
Utečenec Abú Sami bol vo vlasti taxikárom. „V Sýrii nám hrozila rýchla smrť,“ vyhlásil pre AP a dodal: „Tu v tábore Zatárí sme všetci vystavení pomalej smrti. Síce sme ušli pred bombardovaním našich domov, ale teraz musíme čeliť iným trápeniam.“
Zdravie utečencov ohrozuje piesok
Utečenci zo Sýrie rýchlo naplnili všetky ubytovacie kapacity pozdĺž jordánskej hranice. Krajina bola prinútená rýchlo vybudovať stanové mestečko, ktoré stojí asi 11 kilometrov južne od hranice s občianskou vojnou zmietanou krajinou.
Ako napätie v Sýrii narastá, do Jordánska prúdi čoraz viac emigrantov. Len minulú sobotu prekročili hranice ďalších 4000 utečencov.
V púštnom tábore Zatárí v súčasnosti žije asi 3300 ľudí, ktorí musia cez deň znášať pekelné teplo a v noci mrazivý chlad.
Obrazom: Sýrski utečenci majú v jordánskom tábore neľahký život
Neúprosné piesočné búrky bičujú tábor a všetko pokrýva jemný oranžový prách.
Mnohým Sýrčanom to spôsobuje problémy s dýchaním. Um Nadia, 26-ročná tehotná matka dvoch batoliat, trpí astmou a bojí sa o svoj život, ale aj o život svojej rodiny. „Počujete, ako znie môj hlas? Trpím! Neustále kašlem.“ posťažovala sa smutná žena.
Štyridsaťročný robotník Abu Kamal je však šťastný, že je v bezpečí. Počas úteku z krajiny, kde vládne režim Baššára al-Asada, utekal s celou rodinou 17 hodín. Náročnú cestu prežil on a jeho rodina v zdraví. Tragédia sa však stala pri vstupe do tábora pre utečencov, kde dvoch Kamalových príbuzných zabili škorpiónov a hady.
Strava v tábore nie je pestrá, chýba zelenina
Utečenci sa sťažujú aj na iné veci. Nedostatok elektrickej energie a osvetlenia vyvoláva strach o bezpečnosť v tábore po zotmení.
Strava v tábore je údajne monotónna. Pripravujú sa najmä jedlá z ryže s trochou kuracieho mäsa, bez čerstvej zeleniny.
„Nemáme žiadne ovocie, ani zeleninu, iba veľa piesku, prachu a tepla,“ sťažuje sa na podmienky v tábore 37-ročný tesár Abu Khaled. Ten svoju budúcnosť nevidí optimisticky: „Jediné, čo teraz ešte potrebujeme sú jamy, kde nás pochovajú,“ povedal na záver.
V tábore je v súčasnosti približne dvetisíc stanov. Tábor prevádzkuje jordánska vláda, prikrývky a stany poskytla Organizácie spojených národov OSN.
