BRATISLAVA 9. novembra (WEBNOVINY) – Bratislava cez víkend zažije Svätomartinské trojdnie. Tento rok sa uskutoční v znamení myšlienky zo Svätého písma Viera bez skutkov je mŕtva.
Bratislavská arcidiecéza organizuje trojdnie pri príležitosti sviatku svätého Martina, patróna katedrálneho chrámu i celej arcidiecézy. Súčasťou bohatého programu budú sväté omše, detský lampiónový sprievod i dobročinná zbierka.
Program sa začne v sobotu o 16:00 svätou omšou s bratislavským pomocným biskupom Jozefom Haľkom v Katedrále sv. Martina. Po nej bude lampiónový sprievod detí od katedrály cez ulice Starého Mesta k Františkánskemu kláštoru.
V nedeľu bude o 10:30 svätá omša s bratislavským arcibiskupom, metropolitom Stanislavom Zvolenským. V tento deň sa pri všetkých svätých omšiach v arcidiecéze bude čítať pastiersky list Zvolenského. Zároveň sa bude v nedeľu konať Svätomartinská dobročinná zbierka, ktorej výťažok bude použitý na vybudovanie kotolne v Nocľahárni sv. Vincenta de Paul v Bratislave. Trojdnie zakončí v pondelok o 17:00 opäť svätá omša v katedrále.
Kolínsky arcibiskup zavíta do Spišskej Kapituly
V nedeľu bude o 10:00 v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule celebrovať slávnostnú odpustovú svätú omšu kolínsky arcibiskup – kardinál Joachim Meisner. Svätý Martin je patrón Spišskej diecézy, preto sa slávnosť koná v nedeľu blízko jeho sviatku. Meisner príde do Spišskej Kapituly na pozvanie spišského biskupa Štefana Sečku.
Kardinál Meisner v časoch totality niekoľkokrát navštívil Spišskú diecézu. Slúžil aj svätú omšu na Mariánskej hore v Levoči pri zatvorených dverách. Pre Spišskú diecézu mal a stále má otvorené srdce. Je obdivuhodný jeho záujem o mariánske pútnické miesto v Levoči, dnes už začlenené do siete mariánskych pútnických miest Európy. Po páde totality pri rôznych príležitostiach viackrát celebroval svätú omšu v Levoči a v Spišskej Kapitule. Kardinál Joachim Meisner je od roku 2006 čestným občanom Levoče. Jeho dlhodobo trvajúci vzťah k Spišskej diecéze vyjadril aj tým, že na pohrebe emeritného spišského biskupa Františka Tondru bol hlavným celebrantom. Agentúru SITA informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.
Svätý Martin je patrónom mnohých povolaní
Svätý Martin je podľa webového portálu zivotopisysvatych.sk patrón vojakov, jazdcov, kováčov, zbrojárov, tkáčov, garbiarov, krajčírov, výrobcov opaskov, rukavíc a klobúkov, hlásateľov, hotelierov a hostinských, cestujúcich, chudobných, žobrákov, čističov, utečencov, väzňov, pastierov, debnárov, vinohradníkov, mlynárov, abstinujúcich, husí; pri ružienke, vyrážkach a uštipnutí hadom; pri prosbe za dobrú úrodu. Je patrón mnohých kostolov, miest, farností, diecéz a štátov.
Svätý Martin sa narodil v dnešnom východnom Maďarsku okolo roku 316 v pohanskej rodine. Rodičia sa presťahovali do Pavie v severnom Taliansku.
Neboli síce pokrstení, ale veľmi dbali na to, aby Martina nepokazili vojaci svojou nemravnosťou a tvrdosťou. Malý Martin bez vedomia rodičov začal chodiť na stretnutia katechumenov.
Keď mal pätnásť rokov, mal byť pokrstený. Vtedy však cisár Konštantín vydal rozkaz, aby sa do vojska zapojili všetci schopní synovia starých a vyslúžených vojakov. Martinovmu otcovi sa nepáčilo synovo tiché a utiahnuté správanie, a tak ho tiež prihlásil do vojska. Martin bol zaradený do jazdeckého pluku, ktorý odchádzal do Amiens v severnej Galii vo Francúzsku. V meste Amiens sa odohral aj známy príbeh, keď stretol pri svojej ceste na koni žobráka, ktorý sa triasol zimou. Martin všetko rozdal, nemal pri sebe nič, a tak mu dal polovicu svojho plášťa. Vtedy v noci sa mu zjavil Ježiš odiaty polovicou plášťa, ktorý Martin daroval žobrákovi. Hneď na druhý deň sa dal Martin v meste pokrstiť. Bolo to v roku 339.
Donútili ho byť biskupom
Po čase svätý Martin odišiel z vojska, utiahol sa do samoty. Nejaký čas počúval biskupa sv. Hilára v Poitiers (západná Galia) a potom odišiel za svojimi rodičmi, ktorí sa medzitým presťahovali späť do Martinovho rodného mesta. Martin sa stal neúnavným bojovníkom proti bludu ariánov. Tí ho však za to vyhnali z mesta. Chcel ísť za Hilárom, no toho tiež stihol podobný osud. A tak sa nakoniec ocitol až na malom ostrove Galinaria oproti Janovu, kde osamote žil. Začiatkom roka 360 sa Hilár vrátil z vyhnanstva, Martin sa rozhodol ísť za ním. Hilár ho chcel vysvätiť za kňaza, no Martin sa necítil hodný. Usadil sa radšej v meste Piktavium v Galii, kde žil v prvom galskom kláštore spolu s niekoľkými mužmi.
V roku 371 sa uprázdnil biskupský stolec v meste Tours. Ľudia si žiadali, aby bol biskupom práve Martin. On nechcel. Násilím ho vyviedli z jeho úkrytu, ktorý mal medzi husami, ktoré ho svojím gagotom prezradili. Preto sa niekedy vyobrazuje s husou. 4. júla 371 bol vysvätený za biskupa. Za svoje sídlo si zvolil miesto asi dva kilometre od mesta Tours pri rieke Loire, kde vystaval drevený kláštor. Po zvyšok svojho života zostal skromným, poníženým, spával na holej zemi. Zomrel 8. novembra 397. Jeho telo pochovali 11. novembra na cintoríne za mestom Tours. Na tom mieste teraz stojí veľký chrám, ktorý je mu zasvätený.
K dátumu sviatku svätého Martina sa viažu viaceré pranostiky. „Od svätého Martina zahreje len perina,“ vravievali naši otcovia. Najznámejšia pranostika hovorí, že svätý Martin chodí na bielom koni. Ak však prichádza na sivom, čo znamená, že bude hmla, zima bude striedavá, ak na žltom, teda bude sucho, zima bude tuhá. Ak na sviatok svätého Martina prší, veští to mráz a suchotu. Po 11. novembri zima naberá na sile, čo je zapísané v pranostike: „Po Martine už zima nežartuje.“