BRATISLAVA 16. októbra (WEBNOVINY) – Presne pred 50 rokmi sa začala takzvaná kubánska raketová kríza, ktorá dostala svet na pokraj jadrovej vojny.
Spúšťačom dvojtýždňovej krízy boli fotografie zo 14. októbra 1962, keď americké stroje s označením U-2 počas preletu nad územím Kuby zachytili podozrivé raketové základne.
Tie boli dôkazom, že Sovietsky zväz rozmiestňuje na stredoamerickom ostrove rakety schopné zasiahnuť takmer celé územie USA.
Administratíva vtedajšieho amerického prezidenta Johna F. Kennedyho sa rozhodla pre diplomatické riešenie napätej situácie, ktorej ďalšia eskalácia mohla vyvrcholiť treťou svetovou vojnou a nasadením atómových zbraní.
Počas nasledujúcich 13 dní bol svet na pokraji jadrovej vojny.
Americká námorná blokáda Kuby, intenzívne rokovania, vyjednávania a výmeny názorov so sovietskou stranou nakoniec 28. októbra 1962 vyústili do dohody s vtedajším vodcom zväzu Nikitom Chruščovom.
Ten súhlasil so stiahnutím rakiet z Kuby výmenou za verejný sľub Američanov, že nikdy nepodniknú inváziu na Kubu. Súčasťou dohody bolo aj tajné stiahnutie amerických rakiet z Talianska a Turecka, kde ich umiestnili rok predtým. Rakety s jadrovými hlavicami boli schopné zasiahnuť Moskvu.
Pozitívnym výsledkom kubánskej krízy ako kľúčových 13 dní v dejinách ľudstva, ktorých priebeh a atmosféru približuje americký film Thirteen Days z roku 2000, bolo vytvorenie priamej linky medzi Washingtonom a Moskvou, tiež známej ako horúca linka alebo červený telefón.