Takmer štyridsať percent všetkej vyrobenej energie pripadá v dnešnom svete na budovy, ich výstavbu a prevádzku. Objekty, v ktorých bývame, pracujeme či relaxujeme, teda zdržiavame sa väčšinu života, sa z tejto perspektívy javia ako veľká ekologická záťaž, ktorú treba riešiť. Preto bola pred rokom v rámci pražskej konferencie na Veľvyslanectve Švédska v Českej republike ako zastupujúcom úrade vtedy predsedajúcej krajiny Európskej únie predstavená novoupravená smernica EÚ pre posilnenie energetickej výkonnosti budov. Príslušné opatrenia povedú k situácii, ktorá znamená výhru pre všetky strany: pomôžu životnému prostrediu, ekonomike a energetickej bezpečnosti zároveň. Modelovým príkladom sa stala práve administratívna budova Kungsbrohuset, v súčasnosti jedna z najviac diskutovaných vo Švédsku.
Kungsbrohuset
Exponovanou štokholmskou železničnou stanicou denne prejde také množstvo cestujúcich, že by bola škoda nevyužiť nimi zohriaty vzduch a nevykurovať napríklad niekoľko poschodí kancelárií. Naopak, chladiť ich môže blízky vodný kanál Klara Sjö, osvetľovať slnko. Keď sa tieto prirodzené zdroje zmiešajú so súčasnými technológiami, pridajú sa ekologicky orientované služby podporujúce ekologickú dopravu, recyklovanie a úspornosť a túto zmes ozdobí švédsky dizajn, môžeme servírovať jednu z najúspornejších budov sveta – Kungsbrohuset navrhnutú architektmi z kancelárie Strategisk Arkitektur.
Zelenajúce sa Západné Mesto
Trinásťposchodová stavba stojí v centre Štokholmu v prestížnej novej obchodnej štvrti Västra City (Západné Mesto), ktorá lemuje železničnú trať z Riddarfjärden k Barnhusbron Bay Bridge. Je tak súčasťou grandiózneho urbanistického projektu zahŕňajúceho revitalizáciu zelene centra švédskej metropoly v oblasti hlavného dopravného uzla a výstavbu kancelárií, rezidencií, kaviarní a obchodov. Stavebný zámer je rozdelený do troch etáp, z ktorých záverečná má byť dokončená v roku 2030. Práve investor budovy Kungsbrohuset, spoločnosť Jernhusen, zohráva ako vlastník najväčšej časti územia ústrednú úlohu v rozvoji Západného Mesta.
Výstavbe Kungsbrohuset predchádzala demolácia pôvodnej administratívnej budovy, ktorá z mnohých dôvodov nevyhovovala súčasným normám, napriek tomu sa na ďalšie účely využilo a recyklovalo až 95 percent materiálu. Napríklad okná sa použili v projektoch v Estónsku, kancelársky nábytok bol darovaný humanitárnej neziskovej organizácii Lekári bez hraníc. A práve takýmito krokmi sa už začína ekologicky úsporná architektúra.
Celý článok si môžete prečítať tu.