Odporúčame:
Únia sa dohodla s bankami, Slovensko dostalo výnimku
Gréci dostanú viac, od Slovenska však nie, tvrdí premiérka
„Tak ako SaS niekoľko mesiacov tvrdila, že navyšovanie eurovalu je nezmyselné, to koniec-koncov ukázal aj summit, že dochádza trpezlivosť všetkým kľúčovým štátom eurozóny, vrátane Nemecka. Tieto štáty už nie sú ochotné podieľať sa na dodávaní ďalších a ďalších záruk,“ povedal šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár. Úplne kľúčovým, čo umožnilo podľa neho poslať Grécko do riadeného bankrotu, bol 50-percentný odpis gréckeho dlhu, ktorý držia v rukách súkromní investori. Ako však zároveň dodáva, k tomu, aby bola dosiahnutá stabilita na finančných trhoch, je ešte stále veľmi ďaleko. „To je beh na dlhé trate,“ tvrdí.
Summit EÚ priniesol zhodu na kľúčových opatreniach, ktoré majú utlmiť dlhovú krízu v eurozóne.
Najdôležitejším výsledkom rokovaní, ktoré trvali do skorých ranných hodín, je súhlas bánk s odpísaním polovice dlhov Grécka, čo by malo znížiť celkový dlh krajiny o 100 mld. eur. Kapacita záchranného fondu eurozóny (EFSF) má s využitím tzv. pákového efektu vzrásť na 1 mld. eur zo súčasných 440 mld. eur. Lídri eurozóny sa ďalej dohodli, že banky budú musieť posilniť svoj kapitál. Európsky fond finančnej stability (EFSF) si ponechá rezervu 250 až 275 mld. eur na programy pre Grécko, Írsko a Portugalsko. Štvornásobné navýšenie dostupných zdrojov má následne zabezpečiť kombinácia nákupov nových dlhopisov problémových krajín prostredníctvom účelovo zriadenej investičnej spoločnosti a programu čiastočného poistenia nových