BRUSEL 20. decembra (WEBNOVINY) – Dvojdňový summit EÚ v Bruseli v piatok pokračuje rokovaním zameraným na zahraničnú politiku. Podľa zverejnených vyjadrení by mali európski lídri zhodnotiť pokrok štátov uchádzajúcich sa o členstvo, pravdepodobne však prijmú aj stanoviská k situácii v Sýrii či na Ukrajine.
V oblasti rozširovania únie bude najdôležitejším potvrdenie rámca prístupových rokovaní so Srbskom, zatiaľ čo priblíženiu ďalších krajín k členstvu zatiaľ bráni nedostatočný pokrok či odpor niektorých z členov EÚ.
Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ
Štvrtkové rokovanie v Bruseli bolo prvým prípadom od roku 2008, keď sa prezidenti a premiéri vrátili k téme Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike EÚ (SBOP). Za výnimočnú je považovaná prítomnosť generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena, ktorá mala podľa vyjadrenia stáleho predsedu ER Hermana Van Rompuya podčiarknuť „komplementaritu“ aliancie a EÚ v tejto sfére.
„Sú nové hrozby, strategický terén sa rýchlo mení, od našich krajín sa očakáva prevzatie väčšej zodpovednosti v širšej oblasti, ako sme videli niekoľkokrát v uplynulých rokoch, v Líbyi a v Saheli,“ povedal Van Rompuy po skončení štvrtkovej časti summitu. Šéf aliancie, ktorej 28 členov je 21 súčasťou EÚ, takisto vyzval na posilnenie úlohy Európy v iných častiach sveta ohrozovaných nestabilitou.
Podľa Van Rompuya je téma užšej obrannej spolupráce aktuálna v období, keď európske vlády čelia rozpočtovým obmedzeniam a obranný priemysel „zápasí o udržanie konkurencieschopnosti“. Diskusia bola preto zameraná predovšetkým na „identifikovanie spôsobov a prostriedkov“ umožňujúcich zaangažovaným členom EÚ lepšie využiť ich „obranné aktíva“, uviedol predseda ER.
Jeden mechanizmus riešenia krízy
Účastníci summitu tiež vo štvrtok hodnotili pokrok v budovaní takzvanej bankovej únie, ktoré tento týždeň vyvrcholilo dohodou ministrov financií EÚ na podobe jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií v problémových bankách. Podľa vyjadrenia predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa ide o posledný z viacerých prvkov regulácie bankového sektora EÚ, ktorého cieľom je zabrániť opakovaniu situácií, keď bolo zachraňovanie bánk financované „daňovými poplatníkmi“.
Najnovší nástroj by však nemusel schváliť dosluhujúci Európsky parlament, ktorého členovia už k nemu vyjadrili určité výhrady. Van Rompuy napriek tomu hovorí o „najväčšom kroku vpred pre eurozónu od zavedenia samotného eura“.
Summit podľa Fica priniesol historické rozhodnutia
Európska rada na svojom koncoročnom zasadnutí spravila historické rozhodnutia v oblasti hospodárskej a menovej únie. Pred novinármi v Bruseli to v piatok povedal slovenský premiér Robert Fico, ktorý vyzdvihol dôležitosť viacerých záverov pre Slovákov. Za mimoriadne závažné pritom považuje štvrtkové odsúhlasenie dohody ministrov financií EÚ o dotvorení takzvanej bankovej únie. „Ide o súhrn rozhodnutí a mechanizmov, ktoré budú chrániť štátne rozpočty a štáty pred výdavkami, ktoré by bolo možno niekedy v budúcnosti treba použiť na sanáciu a záchranu bánk,“ vysvetlil Fico. Ozdravovanie bankového sektora v eurozóne si podľa jeho údajov za posledné roky vyžiadalo dokopy štyri bilióny eur, čo bolo cenou za nezodpovedné správanie finančných inštitúcií. Vyvolané zvyšovanie štátnych deficitov a zadlženia označil za „bludný kruh“, ktorý by mala pretrhnúť práve jednotný systém bankovej regulácie. Najnovším prvkom je rada rozhodujúca o riešení krízových situácií v bankách, v ktorej bude mať každá krajina vrátane Slovenska po jednom hlase.
Za druhý významný bod v oblasti ekonomiky Fico považuje návrhy nových nástrojov slúžiacich na donútenie problémových štátov k uskutočneniu potrebných reforiem. Okrem individuálnych zmlúv medzi jednotlivými členmi EÚ a Európskou komisiou je navrhovaný aj mechanizmus financovania reforiem, čo napriek predošlým pochybnostiam slovenský premiér podporil s viacerými podmienkami. Tými sú nezaťažovanie štátnych rozpočtov a princíp dobrovoľnosti, aby nemohol vznikať nátlak na „zodpovedné“ štáty, kam zaraďuje aj Slovensko.
„Európska rada uznáva, že hoci je oživenie hospodárstva stále mierne, hospodársky výhľad sa postupne zlepšuje. A to je aj potvrdenie prognóz, ktoré sa týkajú Slovenska,“ zhrnul Fico pred obchodom zo summitu hodnotenie hospodárskej, sociálnej a finančnej situácie v EÚ a eurozóne. Slovenský premiér tiež privítal konštatovanie, že „politiky jednotlivých krajín by sa mali sústreďovať okrem iného aj na zabezpečenie súladu medzi vývojom miezd a rastom produktivity… čo znamená vytváranie tlaku na rast miezd v súkromnom aj verejnom sektore“. Slovensko podľa neho patrí medzi štáty EÚ s najvyššou produktivitou, ktorá je u nás „určite najvyššia“ v rámci Visegrádskej skupiny. Zároveň sme však krajinou, kde sú mzdy tretie najnižšie v celej EÚ. Fico víta aj to, že Slovensko „bolo spomenuté ako jedna z mála krajín, ktorá je pripravená čerpať zdroje na podporu vytvárania pracovných miest pre mladých“. Spresnil, že na projekty tohto druhu je pre SR vyčlenená suma do 200 miliónov eur, z ktorej bude možné čerpať od januára 2014.
