Štát by nemal finančne dotovať slovenskú priemyselnú výrobu, lebo práve tá má prinášať zisky. Štát však dokáže aspoň v troch oblastiach efektívne pomôcť pri zvyšovaní konkurencieschopnosti slovenského priemyslu, a to prostredníctvom zlepšenia podnikateľského prostredia, podpory vzdelávania a budovania IT infraštruktúry.
Vyhlásil to na pondelkovom kongrese ITAPA v rámci diskusie o súčasnosti a budúcnosti slovenského priemyslu minister hospodárstva Richard Sulík.
Investičné stimuly deformujú prostredie
„Dotujeme vzdelávanie, zdravotníctvo, kultúru či životné prostredie. Tu je veľa nastavených rúk, ktoré hovoria: dajte peniaze. Ja sa však pýtam, z čoho? Niečo to všetko musí živiť, a ak to nebude priemysel, tak to všetci môžeme zabaliť,“ upozornil Sulík s tým, že úlohou štátu je vytvoriť podmienky, aby firmy mohli vytvárať zisky.
„Som veľkým odporcom investičných stimulov, lebo tie v konečnom dôsledku len deformujú prostredie. Tie stimuly, ktoré som aj podpísal, išli výlučne na sever a zväčša na východ, aby sa zmiernili regionálne rozdiely,“ zdôraznil minister hospodárstva.
Heger predstavil na kongrese ITAPA zameranie plánu obnovy Slovenska, vystúpi aj Sulík
Zlepšenie podnikateľského prostredia má podľa šéfa rezortu hospodárstva pomôcť každej firme, a to bez ohľadu na to, či vyrába práčky alebo pôsobí v oblasti poradenstva.
Školstvo podľa neho taktiež potrebuje reformu, aby naša krajina mala k dispozícii čo najviac programátorov a odborníkov na informačné technológie.
Od montážnej dielne po ľudoprázdne fabriky
Tých totiž budú potrebovať firmy, v ktorých bude výroba založená aj podľa vízie Priemysel 4.0 na automatických strojoch a robotoch.
Ako dodal Sulík, Slovensko síce začalo ako montážna dielňa, ale už dnes je jednou z najpriemyselnejších krajín sveta.
Reformy na Slovensku majú byť zásadné, rýchle a komplexné, povedal Mikloš na kongrese ITAPA
„Za 9 mesiacov, čo som ministrom, som navštívil asi sto fabrík. Polovici z nich som položil otázku, čo je Priemysel 4.0? Podľa väčšiny odpovedí Priemysel 4.0. predstavuje ľudoprázdne fabriky. To znie desivo, ale je to zároveň naša budúcnosť i príležitosť pre Slovensko. Ľudoprázdne fabriky neznamenajú, že tam nikto nevkročí, ale to, že pracovníci nebudú musieť robiť veľmi rutinné, monotónne a jednoduché práce. To, čo teda budeme potrebovať, sú programátori a odborníci, čiže ľudia, ktorí budú vedieť servisovať, nastavovať a obsluhovať roboty a stroje,“ vysvetlil Sulík.
INESS navrhuje tretiu vlnu privatizácie, mohlo by to pomôcť nakopnúť ekonomiku
„V týchto oblastiach dokáže byť štát nápomocný minimálne v tom, že nebude stáť v ceste dobrým riešeniam. Je však veľká hanba, že ešte ani v roku 2020 nemáme dostavané diaľničné spojenie medzi našimi najväčšími mestami, teda medzi Bratislavou a Košicami,“ zdôraznil minister Sulík, pričom vyzdvihol aj dôležitosť budovania ciest prvej triedy a železníc.