BRATISLAVA 29. júna (WEBNOVINY) – Asociácia súkromných škôl a školských zariadení bude iniciovať začatie konania na Ústavnom súde SR o ústavnosti zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
Agentúru SITA o tom informovala Saskia Repčíková z Asociácie súkromných škôl a školských zariadení SR. Stavovská organizácia považuje rozdielne dotácie pre verejné a neštátne (súkromné a cirkevné) školy za porušovanie ústavných práv.
V súčasnosti podľa zákona platí, že samospráva má priznať neštátnej škole alebo zariadeniu 88 percent z príspevku na žiaka, ktorý pridelí verejnej škole. Asociácia upozorňuje aj na to, že krátenie dotácií pre súkromné školy a školské zariadenia z rozpočtov samospráv spôsobí od septembra zatvorenie niektorých pobočiek, zníženie počtu zapojených detí, redukciu miezd aj zvýšené poplatky.
Problém s bezplatnými školami
„Súkromné centrum voľného času v Plaveckom Štvrtku sme zriadili pre deti a mládež z miestnej rómskej osady. Sú to deti zo sociálne odkázaného prostredia, nevyberáme od nich žiadne poplatky…Na jedno dieťa nám obec z rozpočtu vyčlenila 35 eur na rok, na 134 detí sme od obce dostali 390 eur mesačne na činnosť, čo je katastrofa. Centrum musíme zatvoriť,“ hovorí Daniela Suchá, riaditeľka neziskovej organizácie AdPatrem, ktorá centrum zriaďuje.
Od januára tohto roku platí nariadenie vlády, podľa ktorého obce dostávajú na dieťa v súkromnej škole a školskom zariadení prostriedky podľa zvýšených koeficientov. Podľa východiskových štatistických údajov a rozpočtovaných podielov obcí a vyšších územných celkov na výnose z dani z príjmu fyzických osôb pre rok 2011, ktorú zverejnilo ministerstvo financií, sa hodnota jednotkového normatívu na dieťa do 15 rokov mala zvýšiť zo 48,35 € v roku 2010 na 61,39 € v roku 2011.
Nedostatočné financovanie
Niektoré samosprávy však podľa asociácie neposkytujú deťom ani polovicu. „Dostali sme informáciu, že rozpočtované prostriedky do obce neplynú v predpísanej výške, a tak jednotkový koeficient na dieťa u nás je len vo výške 46 eur,“ hovorí Tatiana Ladiverová, zriaďovateľka jedinej Základnej umeleckej školy v Hliníku nad Hronom, ktorá má pôsobnosť a pobočky aj v okolitých obciach.
„Niektoré alokované triedy sme museli zatvoriť a aj malé deti budú musieť dochádzať do vzdialenejšej obce, ak sa budú chcieť naučiť hrať na hudobné nástroje, alebo spievať v zbore či tancovať v súbore. Nemáme jednoducho prostriedky na mzdy a prevádzku a rodičia si poplatky nemôžu dovoliť. Za posledné dva roky sme si nemohli dovoliť kúpiť žiadny nový hudobný nástroj,“ dodala.
Rozdiely v tom, ako jednotlivé samosprávy určujú výšku dotácie na jednotlivé dieťa sú podľa Repčíkovej obrovské.
Hoci do rozpočtu im plynie rovnaké množstvo prostriedkov, výška príspevku na jednotlivé dieťa sa výrazne líši. Kým v Bardejove je ročný príspevok na dieťa v materskej škole do 3 rokov 3 300 eur, v Martine je to 2 300 eur. Škôlky v oboch mestách majú pritom rovnaké povinnosti, ktoré vyplývajú z dodržiavania Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie, rovnaké nároky na počet detí v triede, počet pedagógov a teda aj približne rovnaké mzdové a prevádzkové náklady.
Rozdielny prístup miest
Ešte výraznejšie sú rozdiely vo financovaní verejných a súkromných škôl rovnakého typu v jednotlivých mestách, upozornila Repčíková. Kým v Humennom prináleží na dieťa v individuálnom vzdelávaní vo verejnej Základnej umeleckej škole 731 eur, Martin prispieva svojim deťom na presne také isté umelecké vzdelávanie v súkromnej Základnej umeleckej 367 eur. Aj keď po rokovaní súkromných škôl s vedením mesta sa príspevok na jedno dieťa nepatrne zvýšil, stále nepokrýva ani základné náklady na prevádzku a mzdy.
„Štát nás zaviazal vyučovať deti v rovnakom rozsahu a kvalite, ako je to vo všetkých ostatných základných umeleckých školách. Pri financovaní z rozpočtu samosprávy však na rovnaký záväzok dostávame polovicu peňazí. Pritom poskytujeme plnohodnotné umelecké vzdelávanie podľa európskeho certifikačného rámca ISCED B. Nie je možné, aby sme boli odkázaní na financovanie z rozpočtu samospráv, keď tak ako materské a jazykové školy plníme štátny vzdelávací program,“ hovorí Libuša Turicová, zriaďovateľka súkromnej Základnej umeleckej školy v Martine. „Aj my si lámeme hlavy, ako prežijeme v ďalšom školskom roku, z takéhoto príspevku od mesta máme problém financovať základné veci,“ dodala.
Voľný čas detí a mládeže zostáva až na úplnom okraji záujmu niektorých samospráv, a financie, ktoré prideľujú, doslova závisia od ľubovôle zastupiteľstva obce, mesta či vyššieho územného celku. Tak sa potom stáva, že kým napríklad na dieťa v školskom klube v Považskej Bystrici poskytuje mesto 382 eur, v Banskej Bystrici môžu rátať iba s čosi vyše než polovicou – 207 eur. „Vedie nás to od septembra k zvýšeniu poplatkov, ktoré vyberáme od rodičov o 15 až 20 percent,“ hovorí Juraj Droppa, ktorý pri súkromnej základnej škole práve v tomto meste zriaďuje pre mladšie deti aj potrebný Školský klub. To môže viesť k odhláseniu niektorých detí, pretože zvýšený poplatok presiahne možnosti rodinného rozpočtu.
Ohrozené CVČ
Centrá voľného času (CVČ) sa ocitli v podobnej situácii. Kým dieťa v dolnokubínskom súkromnom CVČ má na svoju činnosť ročný príspevok od mesta 190 eur, v Plaveckom Štvrtku je to iba 35 eur ročne na dieťa do 15 rokov. Ešte väčšie rozdiely sú vo financovaní voľného času mládeže do 18 rokov.
Kým Bratislavský samosprávny kraj poskytuje 151 eur ročne, v Košickom samosprávnom kraji je to iba 46 eur na rok.
„Niektoré záujmové útvary musíme zrušiť, máme obmedzené prostriedky na činnosť. Musíme znížiť počet mladých ľudí zapojených do mimoškolskej činnosti. Niektorí z nich zostanú doslova na ulici, ich rodiny si nemôžu dovoliť za krúžky platiť. Pre mnohých našich členov to bude koniec zmysluplne prežitého voľného času a to je v citlivom veku 15 – 18 rokov doslova hazard,“ dodáva Pavol Barňák, zriaďovateľ jedného z najaktívnejších centier voľného času na Slovensku – SCVČ Pohoda v Košiciach.
Asociácia súkromných školských zariadení, ktorá v minulom roku iniciovala zlepšenie podmienok financovania pre súkromné školy a školské zariadenia SR sa prikláňa k názoru, že takýto postup samospráv nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá deklaruje, že základné práva a slobody zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.