Verejné zasadnutie o návrhu na obnovu konania šestice odsúdených v kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej z roku 1976 by pred senátom Krajského súdu v Bratislave malo pokračovať 30. septembra. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní súdu.
Odsúdení vo svojom návrhu argumentujú spisovým materiálom nachádzajúcim sa v archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne. Súd pritom vo veci naposledy konal v júni minulého roku, pričom následne bolo viacero termínov verejného zasadnutia zrušených.
Na nasledujúcom pojednávaní by sa mal súd zaoberať oboznamovaním konkrétnych dôkazov vrátane listín a svedeckých výpovedí.
Proces o návrhu na obnovu konania v kauze Cervanová bude pokračovať, súd sa má zaoberať oboznamovaním dôkazov
Podľa Trestného poriadku môže súd povoliť obnovu konania, ak „vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa”.
Podľa odsúdených obsahuje spis v Kaniciach spolu 13 kartónov dokumentov, ktoré preukazujú, že obvinenie voči nim bolo v rokoch 1978 až 1980 vykonštruované tímom vyšetrovateľa Eduarda Pálku. Dokumenty pritom podľa nich boli objavené až v roku 2018. Súdom, ktoré o veci rozhodovali, tak boli zamlčané.
Cervanová bola zavraždená v júli 1976. V roku 1981 boli vo veci obvinení siedmi muži z Nitry – Roman Brázda, Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Pavol Beďač, František Čerman, Stanislav Dúbravický a Juraj Lachman.
V septembri 1982 obvinených Krajský súd v Bratislave uznal za vinných, pričom dostali tresty v rozmedzí od štyroch do 24 rokov. Rozhodnutie v roku 1983 potvrdil vtedajší Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky. V roku 1990 bol následne verdikt zrušený.
Obžalovaní boli opätovne uznaní za vinných v roku 2004, pričom rozhodnutie potvrdil v roku 2006 aj Najvyšší súd SR, ktorý dokonca trom obžalovaným sprísnil tresty. Výsledkom boli tresty v rozmedzí od troch do 15 rokov väzenia. Rozhodnutie sa netýkalo Romana Brázdu, ktorý bol pre zdravotné problémy vylúčený na samostatné konanie.
V júni 2009 potvrdil odsudzujúci verdikt aj dovolací senát najvyššieho súdu. Odsúdení podali následne ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ten ju však v decembri 2010 odmietol. V roku 2014 zamietol sťažnosť odsúdených aj Európsky súd pre ľudské práva.
