BRATISLAVA 27. decembra (WEBNOVINY) – Súdna rada SR oceňuje, že prezident Ivan Gašparovič vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o sudcoch a prísediacich.
Rozhodnutie prezidenta označila rada za štátnický krok, pričom Gašparovič podľa nej „napriek mediálnym atakom nepodľahol politizácii justície“. „Nad odbornými pripomienkami by sa mali poslanci vážne zamyslieť a uvedomiť si, že novela ruší reformy v justícií, ktoré boli urobené pri vstupe Slovenska do Európskej únie,“ uviedol predseda Súdnej rady SR Štefan Harabin.
Prezident Ivan Gašparovič vrátil novelu poslancom do parlamentu deň pred vianočnými sviatkami. V rozhovore pre agentúru SITA prezentoval niektoré výhrady k nedávno schválenej norme. Týkali sa zrušenia inštitútu justičných čakateľov či povinnosti nových sudcov priznať väzby na príbuzných, ktorí pracujú v justícii. Aj keď hlava štátu nemá problém so zverejňovaním majetkových priznaní sudcov, iný názor má na to, aby nový sudca, ktorý prichádza do sudcovského stavu, musel zverejňovať, či nejaký jeho príbuzný pracuje na nejakom súde.
Žitňanskú krok hlavy štátu mrzí
Ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú mrzí, že prezident nepodpísal a vrátil novelu sudcovských zákonov do NR SR. „Mrzí ma, že prezident, hoci tvrdí, že zmeny pomerov v súdnictve sú potrebné, nepodporil otvorenie súdnictva kontrole verejnosti. Som však presvedčená, že poslanci vnímajú dôležitosť zmien, ktoré navrhujem a zákon, ktorý prináša najväčšie otvorenie justície kontrole verejnosti opätovne schvália,“ uviedla Žitňanská. Pripomenula, že vďaka nedávno schválenej novele zákona o súdnej rade môžu ľudia od najbližšieho rokovania vidieť, ako rozhoduje o závažných otázkach súdnictva súdna rada. „Verím, že čoskoro nebudú musieť bojovať, aby videli súdne rozhodnutia a sudcovia budú vyberaní pod drobnohľadom verejnosti v otvorených výberových konaniach. Za rovnako dôležité pokladám tie zmeny v novele, ktoré obmedzujú moc predsedov súdov a ministra voči sudcom, aby sa neopakovali šikanózne praktiky z minulých rokov a naopak posilňujú nezávislosť sudcov pri rozhodovaní v konkrétnych sporoch,“ dodala.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská pôvodne predložila novelu ako súčasť prvého balíka opatrení na otvorenie justície. Podľa nej mala od 1. januára preťať silné nitky, ktoré dnes umožňujú priame i nepriame ovplyvňovanie sudcov pri ich rozhodovaní, pretože predseda súdu by už nemohol dať sudcom odmeny. Zároveň by bol prísnejšie postihovaný, ak by vydal rozvrh práce, ktorý nedodržiava náhodné prideľovanie súdnych prípadov. Ľuďom mala priniesť vyššiu garanciu, že minister ani predseda súdu nemôžu zasiahnuť do súdneho konania, od roku 2012 mali byť všetky súdne rozhodnutia prístupné na internete.
Reforma justície
Rovnako by mohli ľudia „od A po Z “ sledovať výberové konania na sudcov, pri ktorých by sa zverejnili aj motivačné listy uchádzačov, pracovné životopisy a výberová komisia. Podľa novely by mal zaniknúť inštitút justičných čakateľov, ktorí by sa mohli stať vyššími súdnymi úradníkmi alebo odísť z justície. Sudcovia mali mať po novom aj garanciu, že nebudú šikanovaní prekladaním z jedného kolégia do druhého, lebo na to bude potrebný ich súhlas, resp. prerokovanie sudcovskou radou súdu, v prípade zmeny rozvrhu práce v dôsledku nerovnomerného zaťaženia sudcov či zabezpečenia riadneho chodu súdu. Rezort zjemnil v návrhu novely navrhované ustanovenie, ktoré znemožňovalo ujať sa funkcie sudcu počas piatich rokov od ukončenia pôsobenia vo vysokej verejnej funkcii, napríklad prezidenta, člena vlády či poslanca. Podľa nového textu by sudca, ktorý skončí v spomínanej funkcii, mohol súdiť, nesmel by však byť počas piatich rokov predsedom alebo podpredsedom súdu. Ďalšou zmenou mala byť povinnosť uchádzačov o voľné miesta sudcov predložiť zoznam blízkych osôb, ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov, ministerstva, vrátane rozpočtových alebo príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva alebo členmi výberovej komisie. Majetkové priznania sudcov by mali byť podľa novely podrobnejšie ako doteraz.
