BRATISLAVA 9. januára (WEBNOVINY) – Nezávislá sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu označila za neprípustné zasahovanie do prebiehajúcich súdnych konaní decembrové uznesenie Súdnej rady Slovenskej republiky, ktoré prijala k antidiskriminačným žalobám. Tie podali mnohí sudcovia pre nižšie platy oproti sudcom bývalého Špeciálneho súdu. „V zmysle Ústavy Slovenskej republiky každý štátny orgán môže konať, len to, čo mu zákon dovoľuje. Je neprípustné, aby orgány štátnej moci a správy akýmkoľvek spôsobom zasahovali do rozhodovania súdov. Súdna rada je v rámci trojdelenia štátnej moci ústavným orgánom, ktorý je považovaný aj za najvyšší orgán správy súdnictva a tento princíp platí aj pre ňu,“ napísala ZOJ v stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa iniciatívy Katarína Javorčíková.
Súdna rada na svojom zasadnutí 10. decembra 2010 prijala uznesenie číslo 1099, ktorým podľa ZOJ v podstate vyslovila právny názor o opodstatnenosti antidiskriminačných žalôb a zároveň neodporúča podávanie opravného prostriedku v konaniach o týchto žalobách. Uznesenie je zverejnené na webovej stránke súdnej rady. Iniciatíva upozorňuje, že antidiskriminačné žaloby sú individuálnymi žalobami jednotlivých sudcov, ktoré boli podávané pred nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky o nesúlade zákona o Špeciálnom súde s ústavou, ale aj po tomto náleze. Rozhodovať o nich budú všeobecné súdy v konaniach, ktoré v súčasnosti prebiehajú. Súdna rada nie je účastníkom týchto konaní. „Zo zákona jej nevyplýva žiadne oprávnenie zaoberať sa individuálnymi žalobami, či už vo všeobecnej rovine alebo spôsobom, pri ktorom verejne prejaví svoj právny názor,“ uvádza ZOJ. Také konštatovanie, zdôraznenie a ne/odporúčanie, ktoré je obsahom uvedeného uznesenia, predstavitelia iniciatívy považujú za neprípustné zasahovanie do prebiehajúcich súdnych konaní.
Súdna rada Slovenskej republiky v uznesení číslo 1099 konštatuje, že podávanie tzv. antidiskriminačných žalôb vychádza jednoznačne z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý je právne záväzný pre každý štátny orgán, keďže konštatoval protiústavnosť platovej úpravy sudcov Špeciálneho súdu oproti sudcom všeobecných súdov, preukázaním existencie neprípustnej platovej diskriminácie sudcov, v dôsledku čoho vzniká nárok na peňažnú satisfakciu v zmysle tzv. antidiskriminačného zákona. „Zdôrazňuje, že Súdna rada Slovenskej republiky, ako aj Plénum Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opakovane upozorňovali na diskriminačný charakter platovej úpravy rozlišujúcej odmeňovanie sudcov Špeciálneho súdu a ostatných sudcov, ktorá zostala bez odozvy, pričom nenaznačila možné riešenia odstránenia diskriminácie,“ konštatuje sa v uznesení. V závere uznesenia sa uvádza, že Súdna rada Slovenskej republiky vzhľadom na to, že vládna moc nemá záujem vyriešiť diskriminačné žaloby dotknutých sudcov, prípadným mimosúdnym riešením, čo umožňuje procesný predpis, neodporúča podávanie opravného prostriedku v antidiskriminačných žalobách, nakoľko v prípade neúspechu v súdnom konaní by došlo k výraznému navýšeniu trov konania i k prieťahom pri riešení uspokojenia uplatneného nároku.