- aktualizované 4. februára 16:47
Hlavné pojednávanie v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej pokračovalo v utorok 4. februára už ôsmym dňom. Vypovedali ďalší znalci, konkrétne z oblasti psychológie a psychiatrie.
Súd v tomto prípade vyhovel požiadavke advokáta obžalovanej Aleny Zsuzsovej. Ten navrhol, aby bola na časti pojednávania, na ktorej sa bude rozoberať jej psychický stav, vylúčená verejnosť.
Dôvodom je podľa súdu záujem na ochrane osobných údajov týkajúcich sa zdravotného stavu obžalovanej, keďže ide o citlivé údaje a zachovanie jej prezumpcie neviny.
Súd v kauze vraždy Kuciaka (7. deň)
Ako pre médiá v utorok po výsluchu dvoch znalcov z oblasti psychológie a psychiatrie uviedol právny zástupca rodiny Kuciakovcov Daniel Lipšic, obžalovaná Zsuzsová nemala v čase vraždy novinára Kuciaka znížené rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti.
Zsuzsová vraj trpí panickou poruchou
Vyplýva to zo znaleckých posudkov vypracovaných v rámci dokazovania v tomto prípade. Výsluch znalcov súd uskutočnil na návrh Zsuzsovej obhajcu s vylúčením verejnosti. Zsuzsová vo výpovediach z prípravného konania uviedla, že trpí panickou poruchou.
Znalecké posudky z oblasti psychológie a psychiatrie sú podľa Lipšica dôležité aj pri určovaní výšky trestov. „Pri danej právnej kvalifikácii (úkladná vražda, pozn. SITA) sú možné len dva tresty, 25 rokov alebo doživotie. Doživotie je subsidiárny trest, takže aby k nemu mohol súd pristúpiť, musia byť splnené ďalšie podmienky,“ povedal Lipšic.
Dodal, že jednou z podmienok je, že neexistuje nádej, aby bol obžalovaný napravený trestom 25 rokov väzenia. Jedným z kľúčových prvkov pri rozhodovaní je podľa Lipšica v tomto prípade práve znalecké dokazovanie. „Môj osobný názor je, že u viacerých obžalovaných sú splnené podmienky uložené v trestnom zákone na uloženie doživotného trestu,“ dodal Lipšic.
Posudky zo psychológie a psychiatrie
Pred senát súdu predstúpil aj prokurátor, ktorý predniesol znalecké posudky z oblasti psychológie a psychiatrie. Z dokumentov vyplýva, že prípadná resocializácia obžalovaného Mariana Kočnera je v prípade jeho odsúdenia možná, aj keď značne limitovaná.
Posudky boli vypracované len na základe rozhovoru s obžalovaným, jeho pozorovaním a študovaním trestného spisu. Kočner sa totiž odmietol podrobiť znaleckému skúmaniu. Pokiaľ ide o pozitívne prvky v oblasti možnej resocializácie, znalci konštatujú napríklad jeho vzdelanie, rozumové schopnosti a tiež napríklad fakt, že ešte nebol stíhaný za násilný trestný čin.
V prípade negatívnych prvkov zdôrazňujú vyšší stredný vek obžalovaného, jeho kontakty na rôzne problematické osoby a tiež opakované vyšetrovania jeho osoby v rôznych trestných kauzách.
Kočner je mierne nadpriemerne inteligentný
Posudok zároveň v psychologickej časti konštatuje mierne nadpriemernú inteligenciu Kočnera a cholerický typ jeho temperamentu. Pokiaľ ide o psychiatrickú časť posudku, tá konštatuje, že u obžalovaného nezistili znaky duševnej poruchy a jeho ovládacie a rozhodovacie schopnosti sú zachované.
Duševnú chorobu znalci nezistili ani u obžalovaného Szabóa, ktorý sa na rozdiel od Kočnera podrobil znaleckému skúmaniu. „V čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť,“ uvádza sa v posudku.
Ten u obžalovaného konštatuje „prvky nezdržanlivosti a emočnej nestability“, znalci však u neho nezaznamenali patologickú agresivitu. Pokiaľ ide o možnú resocializáciu, posudok nevylučuje pozitívnu prognózu. Odvoláva sa pritom na fakt, že obžalovaný nebol doposiaľ trestaný.
Ďalšie pojednávanie bude vo štvrtok
Pojednávanie bude opäť pokračovať vo štvrtok 6. februára a súd sa bude zaoberať vecnými dôkazmi ako sú zaistené mobilné telefóny alebo dátové nosiče.
Takisto by pred súdom o spôsobe získania týchto dôkazov mali vypovedať policajní experti a príslušníci organizácie Europol. Prokuratúra z tohto dôvodu dnes súdu navrhla, aby bola na dobu výsluch týchto svedkov z pojednávania vylúčená verejnosť.
Podľa prokurátorov by totiž vo svojich výpovediach mohli opísať rôzne špeciálne vyšetrovacie metódy, ktoré by nemali byť medializované. Mohlo by to ovplyvniť vyšetrovanie závažnej trestnej činnosti. Súd o tomto návrhu rozhodne pravdepodobne vo štvrtok ráno.
Súd v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
Po tom, ako súd na verejnom zasadnutí 19. decembra prijal obžalobu podanú Úradom špeciálnej prokuratúry, vytýčil pojednávania na 13., 14., 15., 20., 21., 22. januára a na 3., 4. a 6. februára.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal obžalobu na Tomáša Szabóa, Miroslava Marčeka, Alenu Zsuzsovú a tiež Mariana Kočnera Všetci menovaní sú stíhaní väzobne, u Kočnera je však dôvodom kauza údajného falšovania zmeniek v hodnote desiatok miliónov eur.
Obžaloba v tomto prípade bola podaná pre šesť skutkov, z toho pre dve úkladné vraždy. Jedna sa týka Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, druhá podnikateľa Petra Molnára z Kolárova z roku 2016 (v tomto prípade sa obžaloba týka iba Marčeka a Szabóa). V prípade uznania viny hrozí obvineným trest 25 rokov alebo doživotie.
V prípade vraždy už bol aj prvý odsúdený, bol ním sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó. V jeho prípade schválil Špecializovaný trestný súd 30. decembra dohodu o vine a treste, v rámci ktorej mu bol uložený trest 15 rokov väzenia v ústave zo stredným stupňom stráženia. Andruskó sa pôvodne s prokurátorom dohodol na desaťročnom treste, podľa súdu by však takýto trest nebol spravodlivý. Andruskó po svojom zadržaní v septembri 2019 spolupracoval s vyšetrovateľmi.
Marček sa priznal, že strieľal
Počas prvých troch dní pojednávania v tomto roku, 13. až 15. januára, sa ku skutkom podľa obžaloby priznal Miroslav Marček. Ten pred súdom vyhlásil, že práve on zastrelil Kuciaka a Kušnírovú, a v roku 2016 aj podnikateľa Molnára.
Podnikateľ Marian Kočner priznal len skutok nedovoleného ozbrojovania súvisiaci s neoprávnenou držbou niekoľkých desiatok nábojov, účasť na vražde Kuciaka poprel.
Obžalovaná Alena Zsuzsová deklarovala pred súdom svoju nevinu a Tomáš Szabó vyhlásenie o vine alebo nevine neurobil. Vo svojej výpovedi však tvrdenia prokuratúry o účasti na vraždách poprel a odmietol odpovedať na otázky. Kočner a Zsuzsová vypovedať odmietli.
Súd v kauze vraždy Kuciaka (1. deň)
Súd v kauze vraždy Kuciaka (2. deň)
Súd v kauze vraždy Kuciaka (3. deň)
Súd takisto začal s vypočúvaním svedkov. Okrem príbuzných zavraždenej dvojice pred súdom vypovedal napríklad Zoltán Andruskó, ktorý je v prípade vraždy novinára a jeho snúbenice právoplatne odsúdený na 15 rokov väzenia. Vo svojej výpovedi priznal, že v prípade vraždy figuroval ako sprostredkovateľ medzi Zsuzsovou a dvojicou Szabó a Marček.
Bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby a Kočnerov kamarát Mariana Peter Tóth zase priznal, že pre obžalovaného podnikateľa zabezpečoval sledovanie novinárov, vrátane neskôr zavraždeného Kuciaka. Okrem iného opísal, ako po vzatí Kočnera do väzby komunikoval na jeho pokyn so Zsuzsovou, a tiež to, ako sa Kočner snažil zabezpečiť si prepustenie z väzby.
Vypovedali už aj Haščák a Bödör
Počas ďalších troch pojednávacích dní 20., 21. a 22. januára súd vypočul viacerých svedkov vrátane finančníka Jaroslava Haščáka, podnikateľa Norberta Bödöra alebo bývalých kolegov zavraždeného novinára z portálu Aktuality.sk.
Súd v kauze vraždy Kuciaka (4. deň)
Súd v kauze vraždy Kuciaka (5. deň)
Súd v kauze vraždy Kuciaka (6. deň)
Vypovedali tiež dvaja členovia skupiny, ktorú Peter Tóth poveril sledovaním novinárov. Miroslav Kriak aj Štefan Mlynarčík priznali, že sa na sledovaní podieľali a objektom ich záujmu bol istý čas aj Kuciak.
Súd takisto zamýšľal dodatočne vypočúvať obžalovaných, vypovedať bol opätovne ochotný len Marček. Hoci pôvodne ochotu vypovedať deklarovala aj Zsuzsová, ktorá neskôr uviedla, že vypovedať bude na ďalšom pojednávaní.
