Ústavný súd (ÚS) SR rozhodol, že časť novely infozákona nie je v súlade s Ústavou SR. Ako informoval, v súlade s niektorými časťami najvyššieho zákona štátu a s článkom 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie sú viaceré ustanovenia zákona.
Spoplatnenie poskytovania informácií
Konkrétne ide o viaceré časti, ktoré sa týkajú spoplatnenia poskytovania informácií. Konkrétne ide o odseky, ktoré stanovujú, že ak povinná osoba bude za poskytnutie informácie požadovať úhradu, oznámi to spolu s výškou úhrady žiadateľovi písomne v lehote do piatich pracovných dní.
Rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie odporučila opäť novelizovať infozákon
„Z oznámenia musí byť zrejmé, na základe akých skutočností a akým spôsobom bola výška úhrady povinnou osobou vyčíslená. Žiadateľ môže proti vyčísleniu úhrady podať námietku, o ktorej rozhodne odvolací orgán tak, že vyčíslenie úhrady potvrdí alebo zníži, ak povinná osoba nevyhovie námietke,“ píše sa v dotknutom odseku.
Požiadavka úhrady
V súlade s ústavou nie je podľa ÚS SR ani nasledujúci odsek, ktorý stanovuje, že poskytnutie informácie podľa predošlého odseku je podmienené zaplatením úhrady, a že ak žiadateľ do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia o úhrade a jej výške túto úhradu nezaplatí a nepodá ani námietku, povinná osoba žiadosť odloží.
Inštitúcie už nesmú žiadať peniaze za poskytovanie informácií, zdôrazňuje ombudsman Dobrovodský
Ústavný súd vo vyjadrení uviedol, že v súlade s Ústavou SR nie je ani pasáž zákona, na základe ktorej môže povinná osoba požadovať aj úhradu účelne vynaložených nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Zvyšnej časti návrhu skupiny poslancov a verejného ochrancu práv ÚS SR nevyhovel.
Pozastavenie účinnosti novely
Ústavný súd ešte v marci tohto roka prijal na ďalšie konanie podnet skupiny poslancov týkajúci sa novely takzvaného infozákona, teda zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Návrh podala skupina 33 poslancov Národnej rady z hnutia Progresívne Slovensko, koncom januára o tom informovala poslankyňa Lucia Plaváková. ÚS SR žiadali aj o pozastavenie účinnosti predmetnej novely vzhľadom na to, že mali obavu zo zásahu do základných práv a slobôd občanov.
Remišová víta stanovisko Ústavného súdu k zákonu o kyberšikane. Ficova garnitúra si opäť pomýlila nepriateľa, tvrdí
Plaváková pripomenula, že koalícia novelizáciu infozákona „pretlačila“ koncom minulého roka, a to i napriek tomu, že výhrady k nej mal aj prezident Peter Pellegrini. Poukázala napríklad na to, že predmetná novela zaviedla možnosť spoplatnenia mimoriadne rozsiahleho vyhľadávania informácií, ktoré ale bližšie nezadefinovala, rovnako ako možný opravný prostriedok pre žiadateľov.
Vyhovenie súdu
„Ktokoľvek, kto žiada o informácie, je tak vystavený právnej neistote a nepredvídateľnosti štátnych orgánov,“ zdôraznila Plaváková. Ústavný súd vtedy čiastočne vyhovel aj žiadosti poslancov o pozastavenie účinnosti novely. Konkrétne pozastavil účinnosť vyššie spomínaných dvoch odsekov paragrafu 14 týkajúcich sa oznámenia o požadovaní úhrady a jej výške, a odseku, ktorý stanovuje, že poskytnutie informácie podľa predošlého odseku je podmienené zaplatením úhrady požadovanej povinnou osobou.
Najvyšší správny súd opätovne prejedná disciplinárnu vec sudcu Trubana
Ak ale žiadateľ do siedmich dní nezaplatí ani nepodá námietku, povinná osoba žiadosť odloží. Rovnako vtedy pozastavil účinnosť konkrétnej vety, ktorá bola novelou doplnená do zákona, a to, že „povinná osoba môže požadovať aj úhradu účelne vynaložených nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“. V ostatku návrhu poslancov ústavný súd pozastaveniu účinnosti nevyhovel. Novela nadobudla účinnosť 1. marca tohto roka. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský víta rozhodnutie ÚS SR.
Základný pilier demokracie
„Rozhodnutie Ústavného súdu nadväzuje na návrh, ktorý verejný ochranca práv podal 29. januára 2025 na preskúmanie ústavnosti napadnutých ustanovení novely zákona o slobode informácií. Verejný ochranca práv už v návrhu upozorňoval, že novela zavádza neurčitý právny pojem ‚mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií‘ bez jasného určenia jeho obsahu ani spôsobu výpočtu súvisiacich úhrad,“ pripomenuli z Kancelárie verejného ochrancu práv s tým, že takéto znenie zákona vytváralo priestor pre nerovnaké uplatňovanie zákona, a tiež mohlo predstavovať neprimerané obmedzenie ústavného práva na informácie.
Demokrati pokladajú novelu o hazarde za nebezpečnú, Pellegrini by jej podpísaním porušil ústavu – VIDEO
Dobrovodský dodal, že rozhodnutie ústavného súdu vníma ako zásadné potvrdenie toho, že právo na informácie patrí medzi základné piliere demokracie a transparentného výkonu verejnej moci.
„Súd jednoznačne povedal, že zákonodarca nemôže obmedziť toto právo nejasnými a neurčitými ustanoveniami. Je to dobrá správa pre všetkých, ktorí očakávajú od štátu otvorenosť a zodpovednosť,“ vyjadril sa. Výsledok označil za dôležitý krokom k zachovaniu štandardov právneho štátu. „Obyvatelia Slovenska musia mať istotu, že ich prístup k informáciám nebude obmedzovaný svojvoľne alebo bez jasných pravidiel,“ uzavrel ombudsman.
Prelomenie veta
Ako reagovala Kancelária prezidenta SR, ide o doposiaľ jediný prípad, v ktorom Národná rada SR prezidentove veto prelomila a nezobrala do úvahy výhrady, ktoré sa ukázali ako opodstatnené, a ktoré teraz potvrdil aj Ústavný súd SR.
„Po vyhlásení nálezu v Zbierke zákonov stratia definitívne účinnosť normy o možnosti povinnej osoby (orgánov verejnej moci) žiadať úhradu za ‚mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií‘ vrátane následného námietkového konania, či podmieňovanie poskytnutia informácií zaplatením takejto úhrady,“ uviedol odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.
