BANSKÁ BYSTRICA 18. apríla (WEBNOVINY) – Úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov nepodmienečne s minimálnym stupňom stráženia a peňažný trest stotisíc eur uložil vo štvrtok senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Banskej Bystrici veľkopodnikateľovi Mikulášovi Varehovi z Veľkej Tŕne v okrese Trebišov.
Uznal ho za vinného podľa obžaloby, teda zo spáchania pokračujúcich trestných činov skrátenia dane a poistného v súbehu s trestným činom neodvedenia dane z pridanej hodnoty vo veľkom rozsahu za fiktívne obchody s euroočkami a lykožrútmi.
Rozsudok nie je právoplatný, obžalovaný sa voči nemu odvolal hneď po jeho vyhlásení a celé konanie označil za vykonštruované. Prokurátor sa odvolania vzdal.
Obchody sa konali iba na papieri
Pán Zemplína bol konateľom a spoločníkom v takmer 80 firmách, ktoré vytvoril, aby mohli vzájomne obchodovať. Trestná činnosť sa diala v rokoch 2008-2011, najmä v okrese Trebišov.
Pri obchodoch s euroočkami a lykožrútmi konkrétne išlo o spoločnosti Shen Tian, TVX SK, BRSC, Global-Mix, Venikom, Baravin a iné. Sudca poukázal na skutočnosť, že Vareha vytvoril v rámci svojich firiem „daňový raj“, keďže ich zaťažoval DPH vo výške 16, maximálne 17 percent.
Súd sa stotožnil s názorom prokurátora, že obchody so 414 miliónmi lykožrútov a 55 miliónmi euroočiek boli nereálne, ekonomicky neefektívne a nerentabilné. Počas dokazovania sa nepreukázala existencia komodít v takýchto množstvách.
Obchody boli iba na papieri so snahou získať daňové výhody. Navyše neboli zobchodované, čo napríklad v prípade euroočiek potvrdil svedok maďarský občan Mihály Molnár, ktorý od Varehu cez 20 faktúr fiktívne nakúpil jabloňové štepy. Vystavenie faktúry totiž nie je relevantný dôkaz.
Vytvorené reťazce firiem Varehu mali slúžiť na to, aby obžalovaný získal daňové výhody a nevznikla mu daňová povinnosť. Súd poukázal na to, že doklady predkladané na odpočet DPH a iné boli podvodné a nezodpovedali zákonu.
Prípad lykožrúti
V prípade lykožrútov súd nemal pochybnosti, že išlo o vymyslený obchod. Sudca podotkol, že kým odborníci z oblasti lesníctva hovorili o lykožrútoch ako škodcoch, Vareha trval na svojom know-how ich zberu a využitia, ale doteraz si nápad nedal patentovať.
Súd nepresvedčili ani maďarskí občania, ktorí asi mesiac „zberali“ lykožrúty na hospodárskom dvore v Strede nad Bodrogom. Uviedli, že fakticky odkôrňovali lykožrútom napadnuté drevo. Materiál dávali do igelitových vriec a nepreukázalo sa, že by lykožrúty bol niekto potom z tých vriec „lovil“ a dával skrmovať bažantom či rybám.
Lykožrúty sú pritom pre štátne podniky Lesy SR a Štátne lesy TANAP najväčšie škodce. Ich výživová hodnota je nízka, obsahuje škodliviny a pre bažanty nie je prirodzenou potravou. Lykožrúty sa likvidujú pálením, alebo sa nimi živia ďatle, sýkorky a iné vtáky. Lykožrúty ako krmivo sa v „medzifiremnom obchode“ spoločností zemplínskeho podnikateľa predávali za cenu diamantov, prípadne kaviáru. Súd odmietol i tvrdenia podnikateľa, že obchodoval i s lykožrútom mrazeným. Predseda senátu podotkol, že vedrá s lykožrútmi asi ešte v niektorej z firiem sú. Obžalovaný podnikateľ ich mal na ukazovanie kontrolám.
Hlavné pojednávanie s Varehom sa začalo 5. novembra minulého roku a senát vypočul niekoľko desiatok svedkov a znalcov.
V pondelok 15. apríla mali byť záverečné reči prokurátora, obhajoby a obžalovaného. Vareha však oznámil, že vypovedal plnú moc svojim doterajším obhajcom Ľubomírovi Hrežďovičovi a Štefanovi Hajdu a zakázal im v jeho mene niečo povedať. Záverečnú reč nepredniesol ani „pán Zemplína“.
Prokurátor Ján Šanta označil situáciu s vypovedaním plnej moci obhajcom za kurióznu a pre médiá pripustil podozrenie z možnej obštrukcie obžalovaného so snahou oddialiť verdikt súdu. Z pohľadu väzby i merita veci však nevidel zmysel zmeny obhajcu na poslednú chvíľu.
Vareha prirovnal lykožrúty k proteínom pre športovcov
Vareha počas hlavného pojednávania opakovane tvrdil, že je nevinný a nespáchal skutky, ktoré mu kladie za vinu prokurátor. Je presvedčený, že podnikal legálne, v súlade so slovenskými zákonmi. Vyhlásil, že lykožrúty slúžili pri chove bažantov ako proteíny pre športovcov.
Celá kauza je podľa neho vykonštruovaná a má politický podtón. Pred časom obhajca Ľubomír Hrežďovič pre médiá uviedol, že „neobvyklosť komodity a neobvyklosť jej ceny neznamená nezákonnosť, respektíve trestnú zodpovednosť obchodovania s takými komoditami.“
Celé prípravné konanie i hlavné pojednávanie sledovala podnikateľova družka Daniela Bodnárová. Bola aj pri jeho vzatí do väzby v marci 2011 spolu s právničkou Ľubicou Kolesárovou. Ako svedkyňa na súde uviedla, že s Varehom začala žiť a pracovať, ešte keď mal iba dve firmy.
Tvrdila, že pracoval aj 18 hodín denne, bol progresívny a usiloval sa podnikať aj v takých oblastiach, o ktoré iní nemali záujem.
O obchodoch s euroočkami a lykožrútom vedela z rozprávania svojho druha, ktorému zamestnanci hovorili „šéf“. V súvislosti s lykožrútmi jej ukazoval drevo, napadnuté týmto hmyzom. On osobne lykožrúty vraj pridával do krmiva pre pštrosy, bažanty a ryby.