BRATISLAVA 26. januára (WebNoviny.sk) – O päť dní uplynie 30 rokov odvtedy, čo svet v priamom prenose vďaka Jozefovi Sabovíčkovi spoznal, ako v krasokorčuľovaní vyzerá štvoritý skok. Štvoritým odpichnutým rittbergerom sa vtedy v Kodani odpichol k európskemu zlatu. Ako si na to spomína čestný hosť kontinentálneho šampionátu, ktorý už v stredu vypukne v jeho rodnej Bratislave?
„Spomienky sú krásne a najmä tie na rok 1986, keď som obhájil európsky titul. Obhájiť je vždy ťažšie ako prvýkrát získať. Štvoráka som skákal do svojich 44 rokov. Potom som si zlomil členok a už som to nechal,“ vravel Sabovčík na utorkovej tlačovej besede v Bratislave.
Vystúpi 30 rokov po „štvoráku“
Dva primáty majstra Európy (1985, 1986), bronz z olympijských hier 1984 a mnoho ďalších úspechov. Bývalé Československo ho poznalo ako usmievavého Jožka Sabovčíka. V Amerike, kde sa neskôr presťahoval, mu dali prezývku Jumping Joe. Sabovčík ešte dlho po skončení kariéry po celom svete predvádzal svoje umenie na korčuliach v rôznych revuálnych programoch a dodnes s tým úplne neprestal. Hoci, ako sám vraví, dôležité partie tela mu už postupne odchádzajú. V tejto súvislosti použil zaujímavý príklad s rockovými hudobníkmi, keďže tento druh muziky má veľmi rád. „Oni čím sú starší, tým sú lepší. U mňa je to naopak. Telo už nechce robiť všetko to, čo vedelo. Taký je však život,“ poznamenal s nadhľadom utvoreným rokmi skúseností na ľade aj mimo neho.
Sabovčík napokon privolil na lákanie organizátorov ME 2016, aby v záverečný deň bratislavského šampionátu vystúpil na exhibícii. Bude to na deň presne 30 rokov po jeho „štvoráku“ z dánskej metropoly. Niežeby nechcel vystúpiť pred rodákmi, ale nebol si istý stavom kolena. Tiež priznal, že ak vo svojom veku zanedbá tréning, do kondície sa už dostane len veľmi ťažko. „Vlani v lete som si zranil koleno. Nie však to chronické, ale druhé. Tak som zvažoval, čo s tým ešte budem môcť robiť. Samozrejme, keď sa koleno dalo dohromady, na vystúpenie ma nebolo treba prehovárať. Po návrate do USA však určite pre istotu vyhľadám lekára. Mám predsa 52 rokov a neviem, dokedy to ešte budem môcť robiť,“ vysvetlil Sabovčík.
Na Slovensko priletel zo Salt Lake City spoločne s manželkou Jennifer aj synmi Bladom a Jožkom, medzi ktorými je 11-ročný vekový rozdiel. Zatiaľ čo rodinné trio po únavnom lete oddychovalo, Jozef starší bol ochotne k dispozícii novinárom.
Nikdy nebol ideálnym typom športovca
„Synovia majú vzťah k hudbe. Neprekáža mi, že z nich zrejme nebudú športovci. Starší Blade to aj skúšal a ako 7-ročný už skákal krásneho axla. Zrazu od neho každý očakával, že raz pôjde na olympijské hry a bude predvádzať štvorité skoky. Pre dieťa v jeho veku nič príjemné. Som rád, že obaja synovia si radšej budujú vlastnú cestu,“ skonštatoval otec Sabovčík. Reč prišla aj na to, či je dnes krasokorčuľovanie náročnejší šport ako za jeho éry pred približne 30 rokmi. Sabovčík má na toto jednoznačný názor: „Odkedy zaviedli nový systém bodovania, je to úplne iný šport. Teraz, keď sa venujem trénerskej práci, robím to takpovediac s kalkulačkou v ruke. Treba to všetko dávať dokopy, aby jednotlivé technické komponenty jazdy boli čo najvhodnejšie pre pretekára, úroveň piruet taká, aby za ňu boli čo najvyššie body. Som zo starej gardy, starý systém hodnotenia som mal rád. Aj keď sme vtedy na to všetci nadávali, že je v tom politika, bol tam väčší priestor na individuálne presadenie sa pretekára. Teraz vládne väčšia sterilita. V konečnom dôsledku som teda rád, že som korčuľoval vtedy a nie teraz.“
Sabovčík je priekopníkom štvoritého skoku na vrcholnom podujatí. Myslí si však, že je technicky možné zvládnuť na ľade aj „pätoritý“, čiže taký s piatimi otočkami? V tejto súvislosti s úsmevom podotkol: „Profesor Mauer vravieval, že jedna rotácia trvá 22 stotín sekundy, čiže na ´pätoráka´ by bolo treba zostať bežne vo vzduchu dlhšie ako jednu sekundu. Pokiaľ viem, nikto sa ešte nedostal cez tú sekundu vo vzduchu. Donald Jackson tam bol 96 stotín a ja potom hneď za ním, ale sú v tom zrejme aj zákony fyziky. Na druhej strane, čo dnes nie je možné? Skáču sa už štvorité lutzy, nie bežne, ale skáče to napríklad aj 15-ročný Číňan.“
Sabovčík nikdy nebol ideálnym typom športovca, ktorý poslúcha na slovo a plní si svoje úlohy na 100 percent. Pre dlhé vlasy či pasiu z rockovej hudby neraz dostal aj prezývku rebel. Aj po rokoch tvrdí, že to bolo na niečo dobré, že občas cielene vybočil z radu. „Nebol som jednoduchý športovec na zvládnutie, to by moje trénerky vedeli rozprávať. Pani Lojkovičová v jednom dokumente povedala, že už keď som mal 13 rokov, boli so mnou problémy. Na druhej strane, myslím si, že poslúchať sa má, ale nie slepo. Potom sa stráca individualita a krasokorčuľovanie je predsa individuálny šport,“ zakončil zaujímavú debatu Sabovčík.
