Kto by chcel štrajkovať môže. Trochu zložitejšia sa javí účasť ľudí na verejných zhromaždeniach. Zatiaľ na týchto ústavných právach občanov nič nemení ani vládou vyhlásený núdzový stav, ktorý platí oddnes takmer do polovice novembra tohto roka. Vyplýva to z vyjadrení ústavných právnikov, ktorých oslovil portál SITA.sk
Jednou z otázok je, či možno uskutočniť verejné zhromaždenie, ak Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) vydal opatrenie, ktorým zakázal hromadné podujatia v počte nad 50 osôb. Ďalšou, prečo by malo stáť opatrenie ÚVZ nad právom garantovaným ústavou, ktorým je aj zhromažďovanie.
Bárány: Štrajk sa môže konať
Právnik a bývalý ústavný sudca Peter Kresák uviedol, že vláda má možnosti ako obmedziť niektoré ústavné práva podľa zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového, výnimočného a núdzového stavu. V prípade potreby by vláda mala prijať podľa právnika konkrétne rozhodnutia, ktoré ústavné práva občanov obmedzí.
Viac o téme: Koronavírus
Bývalý ústavný sudca Eduard Bárány povedal, že štrajk sa môže konať. „Keby začala napríklad štrajkovať Kia, tak s núdzovým stavom to nemá nič spoločné,“ poznamenal Bárány. Pokojné verejné zhromaždenie by sa podľa neho mohlo konať v počte do 50 osôb. Za čistejšiu cestu však Bárány považuje, ak by bol priamo uznesením vlády prijatý zákaz o konaní verejných zhromaždení s väčším počtom osôb ako 50.
Od 1. októbra platia nové opatrenia pre podujatia, obchody či reštaurácie a zmena sa týka aj nosenia rúšok
Aktuálne možno uskutočniť štrajk aj podľa Vincenta Bujňáka z Právnickej fakulty Univerzity Komenského. S právom pokojne sa zhromažďovať na verejnosti to vidí komplikovanejšie. „Priamo vláda síce toto základné právo s účinnosťou od 1. októbra 2020 neobmedzila, k obmedzeniam ale dochádza prostredníctvom opatrení úradu verejného zdravotníctva, ktorých súdny prieskum je náročný a časovo veľmi zdĺhavý,“ zhodnotil právnik.
Zasiahne ústavný súd?
Podľa Bujňáka z hľadiska ochrany základných práv sa javí ako lepšie, ak by do práva pokojne sa zhromažďovať zasiahla priamo vláda cez nástroje núdzového stavu, lebo „takýto zásah by mohol byť na návrh oprávnených subjektov skontrolovaný ústavným súdom v priebehu dvoch až troch týždňov“.
Predseda Smeru-SD Robert Fico dnes vyzval vládu, aby núdzový stav vyhlásila nanovo tak, aby bolo jasné, ktoré ľudské práva sa obmedzujú. V opačnom prípade avizoval, že strana sa obráti na Ústavný súd SR.
Núdzový stav nie je možné podľa advokáta predlžovať, Pellegrini by zvažoval aj sťažnosť na ústavný súd
Smer-SD nemá veľa času. Podľa zákona je to len päť dní a návrh musí podpísať 30 poslancov. Smer-SD má 26 poslancov. Zvyšok by musel získať od poslancov okolo Petra Pellegriniho alebo Štefana Kuffu, prípadne sa obrátiť na kotlebovcov.
Núdzový stav bol na Slovensku počas štrajku lekárov v roku 2011 a tento rok počas prvej vlny pandémie. Právnik Bujňák pripomenul, že ústavný súd nemal možnosť sa k tejto otázke vyjadriť, pretože poslanci, prezident, generálny prokurátor, prípadne vláda takýto návrh nepodali. Len oni tak môžu urobiť.
„Tretie vyhlásenie núdzového stavu, ktoré tu máme teraz, je špecifické v tom, že priamo v uznesení vlády sa nenachádza konkrétne uloženie povinnosti alebo obmedzenia smerom k základným právam,“ ozrejmil Bujňák.
Balans medzi právami a ich obmedzovaním
Pri vyhlasovaní núdzového stavu podľa Bujňáka nemožno vláde uprieť, že sa snaží o naplnenie pozitívneho záväzku štátu, ktorý vyplýva zo základného práva na ochranu zdravia.
„Keď napríklad ľuďom zakážete uplatňovanie zhromažďovacieho práva, tak znižujete riziko prenosu vírusu, no za cenu, že ľudia nebudú môcť vyjadriť formou zhromažďovacieho práva svoj názor napríklad aj na kroky vlády v iných oblastiach,“ poznamenal.
Podľa neho by pri obmedzeniach mala byť snaha naplniť to, čo sa v ústavnom práve nazýva „praktická konkordancia“. Ide o zachovanie maxima z obidvoch základných práv.
„Inými slovami, nesnažíte sa o stopercentné splnenie pozitívneho záväzku vyplývajúceho zo základného práva na ochranu zdravia, ktoré dosiahnete tým, že napríklad zhromažďovacie právo bude na úrovni nula percent. Snažíte sa, aby sa zhromažďovacie právo mohlo uplatniť aspoň na určitej úrovni, aj keď za cenu, že pozitívny záväzok vyplývajúci zo základného práva na ochranu zdravia bude zabezpečený na menej než sto percent,“ priblížil právnik.
Odborári si svoje práva nechcú nechať zobrať
Prezident Konfederácie odborových zväzov Marián Magdoško povedal, že štrajky považuje za krajné riešenie. Odborári však plánujú aj verejné akcie.
„Určite budeme robiť aktivity aj vonku. Budeme sa snažiť dodržať všetky hygienické opatrenia. Nechceme zbytočne provokovať, ale nedáme si právo na zhromaždenie a vyjadrenie svojej nespokojnosti zobrať,“ zdôraznil šéf odborovej centrály.
Tá v uplynulom období zorganizovala šesť verejných pochodov v krajských mestách. Odborári pred časom opustili tripartitu po sporoch s ministrom práce Milanom Krajniakom.
