BRATISLAVA 23. novembra (WEBNOVINY) – Štátna prémia za rok 2012 by mala byť vo výške 10 % z ročného vkladu, najviac 15 eur. Vyplýva to z novely zákona o stavebnom sporení, ktorú v stredu schválila vláda.
„Tento zákon ustanovuje také zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu podmienok pre stavebných sporiteľov, najmä čo sa týka zníženia poplatkov, a tiež k úspore v štátnom rozpočte, ktorá sa týka zníženia štátnej prémie,“ povedal po rokovaní vlády minister financií Ivan Mikloš. Rezort chce zrušiť vzorec na výpočet štátnej prémie od januára 2012 a od januára 2013 stanovovať výšku štátnej prémie v zákone o štátnom rozpočte.
Vláda zároveň schválila aj to, aby sa novela zákona prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní. Celková predpokladaná úspora v rámci novely je približne 33 mil. eur ročne, pričom s úsporou sa počíta od roku 2013.
V októbri novela neprešla
Pôvodnú novelu pritom parlament v druhej polovici októbra neschválil. Chýbalo im na to päť hlasov poslancov zo strany SaS. Šéf strany SaS Richard Sulík sa už pred niekoľkými dňami vyjadril, že jeho strana je ochotná podporiť zmeny v stavebnom sporení, na čo vie garantovať 18 hlasov v parlamente. Zvyšné hlasy Obyčajných ľudí Sulík už podľa vlastných slov garantovať nemôže, keďže dohoda s Igorom Matovičom platila iba do založenia jeho strany. „Mnohí poslanci budú zrejme hlasovať pre, aby sa náhodou neocitli mimo kandidátky,“ povedal šéf Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš.
Národná rada by podľa stavebných sporiteľní nemala opätovne o neschválenom návrhu rokovať pred uplynutím lehoty šiestich mesiacov od jeho neschválenia. Ak túto lehotu nedodrží, poruší podľa nich zákon o rokovacom poriadku Národnej rady SR. „Vláda síce môže schváliť čo chce a ako chce, avšak je teraz aj na Národnej rade, či tento schválený návrh vlády zaradia do programu alebo nie. Podľa nášho názoru by tento návrh nemal byť najbližších šesť mesiacov prerokovaný. A ak áno, potom je na mieste otázka, či sme právny štát,“ povedal Béreš. Béreš zároveň doplnil, že nevylučujú právne kroky. „Máme právne analýzy, budeme zvažovať podanie na súd, ak by návrh prešiel,“ povedal Béreš.
Štátna prémia
Z aktuálneho materiálu vyplýva, že výška prémie za rok 2012 sa vyplatí podľa toho, v ktorom kvartáli je zmluva uzavretá. Platí to len pre nové zmluvy uzatvorené od 1. januára 2012. V súčasnosti ešte predstavuje štátna prémia sumu 66,39 eura a nárok na jej plnú výšku má klient, ktorý uzavrie zmluvu aj v poslednom dni roka. Už v minulosti výšku prémie upravoval každoročne zákon o štátnom rozpočte. Systém podľa vzorca, ktorý zohľadňuje predovšetkým výšku úrokových sadzieb štátnych dlhopisov, sa začal uplatňovať od roku 2005.
Ako doplnil generálny riaditeľ Wüstenrot stavebnej sporiteľne Karl Peter Giller, politika, ktorá sa tu teraz vedie, je viac než asociálna. Stavebné sporiteľne totiž poskytujú úvery pre jednoduchších ľudí, ktorí si bežne veľké hypotéky nemôžu dovoliť. Pre nich je štátna prémia niečo cez 66 eur veľa peňazí.
Dodržanie výšky poplatkov zo strany stavebnej sporiteľne bude podmienkou pre uplatnenie nároku na štátnu prémiu. Sadzba poplatku za uzavretie zmluvy o stavebnom sporení je najviac 0,9 % z cieľovej sumy, poplatok za vedenie účtu je najviac 12 eur ročne a za poskytnutie stavebného úveru si stavebná sporiteľňa nesmie účtovať žiadny poplatok. Poplatkovú politiku však stavebné sporiteľne upravili podľa Béreša aj bez určenia v zákone.
Novelou sa tiež upravuje, že sporiteľ čerpajúci medziúver nemá nárok na štátnu prémiu. Nebude sa to však týkať uzatvorených zmlúv pred platnosťou tohto zákona, čiže rezort financií zapracoval aj prezidentovu námietku týkajúcu sa retroaktivity. Zrušením tejto retroaktivity bude celková úspora v rámci novely nižšia o viac ako milión eur oproti pôvodnému plánu.
Pokles záujmu o stavebné sporenie
Podľa stavebných sporiteľní sa počas celého roka šíri masívna antikampaň k stavebnému sporeniu a záujem o stavebné sporenie podľa nich klesol. Čiže ministerstvo financií dosiahlo podľa Béreša svoje tak či tak. Zmena zákona spôsobí, že klesne štátna prémia. Pre investície do bývania to predstavuje mínus 200 až 400 mil. eur, pre príjem štátneho rozpočtu mínus 100 mil. eur a úspora na štátnej prémii 30 mil. eur. Bilancia pre štátny rozpočet to bude znamenať podľa sporiteľní mínus 70 mil. eur.