BRATISLAVA 22. januára (WEBNOVINY) – Srbského prezidenta Tomislava Nikolića, ktorý je na oficiálnej návšteve Slovenska, hlava štátu Ivan Gašparovič ubezpečila, že náš postoj v otázke Kosova ostáva rovnaký.
Slovensko naďalej neuznáva jednostranné vyhlásenie samostatnosti Kosova. Gašparovič však podotkol, že Kosovo je súčasťou Balkánu a Slovensko sa nebráni pomoci tejto krajine.
„Myslím, že takto to chápe aj Srbsko,“ vyhlásil Gašparovič. Slovensko podľa neho podporuje Srbsko aj na ceste do EÚ. „Nie sme za nové podmienky vstupu do EÚ, ale aby sa dôsledne plnili tie, ktoré existujú,“ dodal. Podporu Slovenska v otázke Kosova aj integrácie Srbska do EÚ Nikolić vyzdvihol.
Obaja prezidenti skonštatovali dobrú úroveň vzájomných vzťahov. Gašparovič považuje za pekné, že obe krajiny si vždy vedeli pomáhať. Nikolić zasa zaspomínal na vzburu a následnú popravu 44 slovenských vojakov v srbskom Kragujevaci počas 1. svetovej vojny, ktorú dnes pripomína pamätník.
Hlavy štátov sa však zhodli na tom, že vzájomná obchodná výmena by sa mohla zväčšiť. Podľa Gašparoviča je dnes menšia ako 500 mil. eur ročne. Nikolić by chcel, aby už o rok bola aspoň dvojnásobná.
Ministri zahraničných vecí oboch krajín Miroslav Lajčák a Ivan Mrkič dnes tiež podpísali zmluvu medzi oboma krajinami o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave. Nikolić zasa Gašparovičovi odovzdal štátne vyznamenanie Radu Srbskej republiky za rozvíjanie a upevňovanie mierumilovnej spolupráce a priateľských vzťahov Srbska a Slovenska.
Srbsko na ceste k samostatnosti
Srbsko je republika v strede Balkánskeho polostrova. Susedmi Srbska sú na východe Rumunsko a Bulharsko, na juhu Macedónsko a Albánsko (resp. Slovenskom neuznané Kosovo), na juhozápade Čierna Hora, západe Bosna a Hercegovina a Chorvátsko a na severe Maďarsko.
Severnú a centrálnu časť pokrývajú roviny Panónskej panvy, do východných regiónov zasahujú pohoria Karpaty a Stará planina, do južnej a západnej časti Srbska Dináre. Zo severu na juhovýchod preteká Dunaj, ktorý tu postupne priberá prítoky Tisa, Sáva (jej prítok Drina) a Velika Morava, vytvárajúce rozsiahle nížiny.
V minulosti bolo Srbsko hraničnou krajinou dôležitých ríš. Cez jeho územie prechádzala hranica medzi Západorímskou ríšou a Východorímskou ríšou pozdĺž Dunaja a hranica medzi Osmanskou ríšou a Rakúsko – Uhorskom. Všetko to zanechalo svoje stopy, zatiaľ čo sever Srbska je orientovaný viac stredoeurópsky, na juhu je cítiť viac Orient. Najväčší vplyv na srbskú kultúru mala Byzantská ríša.
V 20. storočí bolo Srbsko súčasťou Juhoslovanského kráľovstva a neskôr Juhoslávie (Socialistická federatívna republika Juhoslávia), na ktorej čele stál prezident Josip Broz Tito. Vzniku samostatného Srbska predchádzal rozpad Juhoslávie v roku 1991, ktorý sprevádzali vojenské konflikty v prvej polovici 90. rokov 20. storočia a iba Srbsko a Čierna Hora uzatvorili zmluvu o právnom nástupníctve SFRJ.
Juhoslávia oficiálne zanikla prijatím Ústavnej charty Srbska a Čiernej Hory vo februári 2003, čím sa vytvorilo štátne spoločenstvo Srbsko a Čierna Hora.
Štátna únia Čiernej Hory so Srbskom zanikla v júni 2006 vyhlásením nezávislosti Republikou Čierna Hora na základe výsledkov referenda o nezávislosti. Nástupníckym štátom po Srbsku a Čiernej Hore sa stala Srbská republika, s kratším názvom Srbsko.
Srbsko, v ktorom bez územia Kosova žije viac ako sedem miliónov ľudí, sa na najvyššej úrovni delí na dva autonómne kraje – Vojvodinu s hlavným mestom Nový Sad a Kosovo a Metohija s hlavným mestom Priština, ktorý je v súčasnosti pod názvom „Kosovo“ pod medzinárodnou správou, 17. februára 2008 sa vyhlásil za zvrchovanú Kosovskú republiku. Zvyšné územie je tzv. Centrálne Srbsko, ktoré netvorí špeciálnu administratívnu jednotku.
Hlavným mestom Srbska je Belehrad, ktorý obýva okolo 1,75 mil. obyvateľov. V súčasnosti je Srbsko kandidátskou krajinou Európskej únie.
Kontroverzný Tomislav Nikolić
Srbsko je parlamentnou republikou, prezidentom je Tomislav Nikolić, ktorý do úradu nastúpil v máji 2012. Prezidentom sa stal Nikolić na štvrtý pokus, keď sa mu podarilo v priamom súboji poraziť dovtedajšiu hlavu krajiny Borisa Tadiča. Toho na najvyššom poste vystriedal po ôsmich rokoch.
Nikolić sedel v srbskom parlamente od roku 1992 a päť rokov bol podpredsedom Srbskej radikálnej strany (SRS). Po sporoch s jej lídrom a súdeným vojnovým zločincom Vojislavom Šešeľjom v otázke postoja k vstupu krajiny do Európskej únie sa rozhodol stranu opustiť a v roku 2008 založil vlastné politické hnutie.
Nikoličova prezidentská inaugurácia v roku 2012 bola poznačená bojkotom najvyšších chorvátskych a slovinských lídrov. Dôvodom boli jeho kontroverzné vyhlásenia súvisiace s balkánskym vojnami z 90. rokov. Chorvátov si pohneval, keď vyhlásil, že do mesta Vukovar sa po jeho oslobodení „nemali vracať“, keďže ide o „srbské mesto“.
Obliehanie Vukovaru pritom patrí k najcitlivejším kapitolám v dejinách konfliktu na Balkáne. Nikolić stihol uraziť aj obyvateľov Bosny, keď v rozhovore pre nemecké médiá vyhlásil, že masakra v Srebrenici nebola genocídou, ako o tom rozhodol medzinárodný súd, ale len „ťažkým vojnovým zločinom“.
Zdroj: sk.wikipedia.org, www.mzv.sk, archív SITA