BELEHRAD 30. marca (WEBNOVINY) –Srbský parlament v utorok začal rozpravu o možnom prijatí deklarácie, prostredníctvom ktorej by krajina odsúdila tragické udalosti v Srebrenici z roku 1995. Belehrad by prostredníctvom nej zároveň oficiálne priznal, že zlyhal pri zabránení tragédie a vyjadril by sústrasť a ospravedlnenie rodinám obetí. Šéfka poslaneckého klubu hlavnej koaličnej strany Naďa Kolundzijová tvrdí, že Srbsko by sa oficiálne malo dištancovať od tých, ktorí spáchali zločin na niekoľkých tisíckach bosnianskych moslimov.
Kolundzijová sa vyhla použitiu termínu genocída, ktorý sa nespomína ani v navrhovanom texte deklarácie. Ako však dodala, „prijatie takejto deklarácie je dôležité pre budovanie modernej európskej spoločnosti a taktiež umožní sňať ťažké bremeno z ramien budúcich generácií“.
Jej iniciatíva sa však stretla s odporom zo strany srbskej parlamentnej opozície. Podľa jej predstaviteľov by totiž deklarácia urobila zo všetkých Srbov vinníkov, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za Srebrenicu. Podľa Jovana Palaliča zo strany bývalého premiéra Vojislava Koštunicu by prijatím deklarácie k žiadnemu sňatiu bremena nedošlo, práve naopak. Srbi by totiž podľa neho neprávom prijali plnú zodpovednosť za to, že nezabránili všetkému, čo sa v Srebrenici stalo.
Udalosti v Srebrenici z roku 1995 sú najhorším masovým vyvražďovaním od konca druhej svetovej vojny. Podľa oficiálnych informácií bosnianskosrbské jednotky usmrtili až 8000 moslimov, ktorí hľadali útočisko v Srebrenici. Tú totiž OSN vyhlásila za ochranné pásmo, no holandské jednotky zlyhali pri jeho ochrane a nezabránili následným tragickým udalostiam. Medzinárodný súdny dvor (ICJ) aj Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) označili popravy v Srebrenici za genocídu. ICTY preto chce potrestať zodpovedných. Kým vtedajší bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič už čelí procesu v Haagu, šéf bosnianskosrbských jednotiek Ratko Mladič stále pred spravodlivosťou uniká.
SITA/AFP