BRATISLAVA 9. novembra (WEBNOVINY) – Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) Európskej únie potrebuje reformu, lebo je veľmi komplikovaná, byrokratická a nie je spravodlivá pre všetky členské štáty. Zhodli sa na tom ministri poľnohospodárstva krajín V4, Rumunska a Bulharska v spoločnej deklarácii, ktorú podpísali na utorňajšom stretnutí v Bratislave. Historické kritéria prerozdeľovania finančných prostriedkov pre farmárov by mali byť podľa nich nahradené objektívnymi kritériami. Ministri rokovali aj o ochrane poľnohospodárskej pôdy a dohodli sa na tom, že pôdu je potrebné chrániť pred špekulatívnym nákupom a zachovávať ju pre vlastných farmárov a občanov. Účastníci stretnutia podporili snahu Maďarska o predĺženie moratória na predaj pôdy cudzincom.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon na následnej tlačovej besede informoval, že zúčastnené krajiny majú záujem, aby Spoločná poľnohospodárska politika bola jednoduchá, spravodlivá, trhovo orientovaná a udržateľná. „Je pre nás základným cieľom, aby Spoločná poľnohospodárska politika bola nielen spoločnou, ale výhradnou bez možnosti doplatkov v prvom pilieri a ostatných častiach. Chceme predĺžiť možnosť systému jednotnej platby na plochu, zjednodušiť krížovú kontrolu a taktiež zaviesť kontroly dovozov z tretích krajín v závislosti od kvality a výrobných štandardov,“ uviedol ďalej Simon. Potrebná je tiež modernizácia riadenia trhu a záchrannej siete v rámci EÚ. Deklarácia je podľa neho nielen ich spoločným želaním, ale vyjadrením vôle, že nechcú byť len aktérmi, ktorí reagujú na Európsku komisiu, ale chcú nastoľovať témy a otázky, ktorými sa má Brusel zaoberať.
Ministri poľnohospodárstva z Poľska, Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Bulharska a Slovenska sa zároveň dohodli na tom, aby experti týchto krajín zistili, ako je legislatívne chránená poľnohospodárska pôda v starých členských krajinách EÚ. Skupina odborníkov má navrhnúť spoločné riešenie pre možnosť predaja pôdy cudzincom, ktoré by mohlo byť uplatňované v štátoch V4, Rumunsku a Bulharsku a aby zodpovedalo štandardom v starých členských krajinách únie (15 z 27 členov). „Dohodli sme sa, že je dôležité, aby sme ako susedné krajiny a krajiny, ktoré existujú v tom istom priestore, mali rovnaké legislatívne zázemie. Lebo pokiaľ nie, tak vytvárame priestor pre špekulantov a špekulatívny nákup poľnohospodárskej pôdy,“ pokračoval Simon. Podľa neho sa začína nová éra rokovaní a obhajoby záujmov v rámci EÚ a vytvárajú sa iné zoskupenia, ktoré dokážu presadzovať spoločné záujmy, ktoré ich trápia.
Poľsko má predĺženú lehotu na predaj pôdy cudzincom do roku 2014, Maďarsko požiadalo o jej ďalšie predĺženie o tri roky a ČR ani SR o to ešte nepožiadali. Obe krajiny by mali o tejto otázke rozhodnúť do konca tohto roku. Na Slovensku môže pôdu nakúpiť ktorýkoľvek cudzinec, ak založí právny subjekt. „Zakázať nákup fyzickým osobám, respektíve predĺženie ochrannej doby nerieši problém v plnej šírke. Ale aj keď nerieši tento problém, mali by sme sa a budeme sa ňou zaoberať minimálne z hľadiska, čo to bude znamenať, pokiaľ v Poľskej republike takéto obmedzenie vlastne je a v Maďarskej republike tiež,“ dodal Simon. Podľa neho nie je možné tváriť sa, že to nemá vplyv na územie či špekulatívne investovanie.
Poľský minister poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Marek Sawicki označil bratislavské stretnutie V4 za najdôležitejšie od vstupu do EÚ. Deklarácia bude mať podľa neho výrazný vplyv na formovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky. „Vyžaduje si naozaj zmenu a je pozoruhodné, že na to upozorňujú nové členské krajiny. Som presvedčený, že EÚ si zaslúži novú SPP pre zvýšenie svojej konkurencieschopnosti,“ dodal Sawicki. Proti špekuláciám s pôdou a za rovnocennosť starých a nových členov EÚ v agrárnej politike sa vyslovili aj ďalší účastníci stretnutia.