Spojenectvo pravice môže mať podľa politológa viacero podôb

BRATISLAVA 2. novembra (WEBNOVINY) – Výsledky marcových predčasných parlamentných volieb podľa sociológa Pavla Haulíka výrazne ovplyvnia európske problémy.

„Vnútropolitické témy takú výraznú úlohu hrať nebudú,“ povedal Haulík dnes pre agentúru SITA. Podľa neho doba v Európe je veľmi turbulentná.

„Európske pomery boli kedysi stabilnejšie,“ zdôvodnil, prečo väčšiu úlohu zohrajú európske témy. V kampani však podľa Haulíka zahraničnopolitické témy nebudú dominantné.

Dnes zverejnený prieskum agentúry MVK o preferenciách parlamentných strán je podľa Haulíka meraním, aké šance majú strany na štartovacej čiare. Poradie i preferencie sa však podľa neho môžu výrazne premiešať.

Matovičovci majú šancu

Najzákladnejšia otázka podľa Haulíka pred voľbami je, či Smer-SD získa v NR SR nadpolovičnú väčšinu, teda aspoň 76 hlasov. Druhou najdôležitejšou otázkou bude, kto bude za Smerom-SD.

„Pôjde o konkurenciu medzi SDKÚ-DS a SaS,“ uviedol. Pripomenul, že SDKÚ-DS mala vždy problém udržať si sympatizantov, keď bola lídrom vlády, navyše sa vždy objavili aj konkurenti. Voliči SDKÚ-DS sa vo voľbách rozhodovali pre istotu, ktorú SDKÚ-DS pre nich predstavovala a vždy ťažila aj z toho, že voliči nemali inú alternatívu.

Igor Matovič podľa Haulíka nebude konkurenciou pre SaS. Oslovuje sklamaných voličov zo straníckej politiky. „Šance Matoviča sú úplne otvorené a zo strán pod päť percent má najväčšiu šancu,“ vyhlásil.

Matovičovi môže pomôcť, keď na kandidátku získa nezávislých primátorov a starostov. Predseda zoskupenia a poslanec NR SR Igor Matovič počas brífingu po registrácii strany Obyčajní ľudia na Ministerstve vnútra. Bratislava, 28. október 2011.

Most prekvapil analytika

Haulíka prekvapuje, akú vysokú popularitu medzi slovenskými voličmi si udržala strana Most-Híd. „Béla Bugár sa ukázal ako zdatný komunikátor,“ zdôraznil. Najväčšie otázniky sú podľa Haulíka v súboji o maďarského voliča medzi Mostom-Híd a SMK.

Prezident Inštitútu pre verejné otázky, politológ Grigorij Mesežnikov si myslí, že podmienky na vznik zmiešanej koalície na Slovensku zatiaľ nedozreli a ak by pravica mohla v roku 2012 samostatne zostaviť vládu, pravdepodobne sa na nej dohodne.

„Od roku 2010 sa nič nezmenilo. Nemyslím si, že by Smer-SD zlomil niektorú z pravicových strán,“ povedal pre agentúru SITA na margo prieskumu politických preferencií agentúry MVK. Nazdáva sa preto, že ak by sa voľby skončili v súlade s prieskumom, pravdepodobnejšou by bola spolupráca pravice než vláda pravicových strán so Smerom-SD.

Rébusom je postoj k SaS

SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd a SaS by podľa prieskumu spoločne získali 78 mandátov, vďaka čomu by mohli zostaviť vládu. Smer-SD by napriek suverénnemu volebnému víťazstvu a rekordným 72 parlamentným kreslám musel hľadať koaličného partnera v pravicovom spektre. Koalícia pravice má však háčik v podobe výhrad voči SaS, ktoré formuluje zvyšok pravice. Liberáli sa totiž kriticky vyjadrujú k záchranným plánom eurozóny a ich odmietnutie podporiť zvýšenie eurovalu viedlo k pádu vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) a predčasným voľbám.

Spojenectvo pravice môže mať podľa politológa viacero podôb.

„Či už štandardná koalícia alebo rôzne varianty menšinovej vlády s podporou SaS, ktorá by mala vplyv na vládny program,“ poznamenal. Ako dodal, vzťahy pravicových strán môže významne ovplyvniť vývoj v Európskej únii a v eurozóne, keďže práve na téme rozšírenia eurovalu padla pravicová štvorkoalícia.

Predčasné závery sú zbytočné

Mesežnikov zároveň zdôraznil, že výsledkami volieb zamieša počet hlasov, ktoré dostanú strany v „rizikovom pásme“, napríklad Obyčajní ľudia Igora Matoviča alebo SNS. Vyvodzovať závery je preto podľa neho predčasné.

Víťaza volieb Smer-SD by podľa prieskumu volilo 37,5 percenta ľudí, vďaka čomu by sa poslanecký klub posilnil o desiatich zákonodarcov na 72. Naopak, SDKÚ-DS by o šesť miest v parlamente prišla a so ziskom 11,6 percenta hlasov by jej zákonodarcom patrilo 22 miest. Na treťom mieste by skončila SaS s 10,9 percenta a v NR SR by ju reprezentovalo 21 poslancov. KDH by volilo 9,5 percenta respondentov a Most-Híd 8,2 percenta. Klub KDH by mal 19 kresiel a strana Most-Híd by v NR SR disponovala 16 hlasmi.

Pred bránami parlamentu by s 3,9-percentnou podporou skončili Obyčajní ľudia, o desatinu percenta menej by získala SNS a ĽS-HZDS by si pripísala 3,6 percenta hlasov voličov. Na deviatom mieste by skončila SMK s 3,2 percentami a desiata Strana zelených s tromi percentami. KSS by volilo 1,9 percenta oslovených, Národ a spravodlivosť jedno percento a pre iné subjekty by sa rozhodlo 1,9 percenta respondentov.