BRATISLAVA 16. februára (WEBNOVINY) – Strane maďarskej koalície (SMK) ide podľa predsedu Republikovej rady a poslanca NR SR Ivána Farkasa predloženým návrhom zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov o to, aby sa na marcovej schôdzi NR SR vládna koalícia vyfarbila. „Ide o to, aby sa koalícia vyfarbila, či sa týmto svojím záväzkom chce zaoberať, či má záujem o čiastočné usporiadanie problému obsiahnutého vo svojom programovom vyhlásení alebo nemá,“ uviedol dnes pre agentúru SITA Farkas. Podľa neho rozhorčenie predsedu vlády Roberta Fica nad predložením zákona nie je namieste, pretože predložený návrh zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov je až na aktualizáciu dátumov a vyjadrení finančných hodnôt v eurách identický s návrhmi predloženými v roku 2004 a 2005, pričom tvorcom a predkladateľom týchto návrhov bol aj súčasný predseda vlády. „Okrem toho čiastočné odškodnenie vkladateľov do nebankových subjektov je predmetom programového vyhlásenia vlády na aktuálne volebné obdobie,“ zdôraznil Farkas.
Podľa Farkasa nie je namieste ani argumentácia premiéra, že májová schôdza NR SR bude slávnostná a na tomto zasadnutí žiadne návrhy zákonov nebudú prerokúvané, čo znamená, že v druhom a treťom čítaní sa návrh zákona do júnových parlamentných volieb už neprerokuje. „Zo sekretariátu predsedu NR SR sme dostali harmonogram jarných schôdzí NR SR, kde je uvedené, že májová schôdza bude riadna trojdňová schôdza s tým, že posledný deň sa oslávi ukončenie volebného obdobia. Zvyšné dva dni sú naplánované ako riadny rokovací deň,“ upozornil Farkas.
Rozhorčenie predsedu vlády v súvislosti s predloženým návrhom zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov nie je teda podľa Farkasa pochopiteľné. „Veď ide len o čiastočné odškodnenie vkladateľov, pričom spoluzodpovednosť štátnych orgánov pri poškodení 300 tisíc občanov v deväťdesiatych rokoch minulého storočia je neodškriepiteľná. Popri neinformovanosti, naivite a dôverčivosti vkladateľov, bezohľadnosti a nenažranosti manažérov nebankových subjektov sú spoluzodpovednými aj štátne orgány pre svoju nečinnosť. Aj vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová – mimochodom vtedajšia spolubojovníčka súčasného premiéra v SDĽ – poukázala na nekalý spôsob podnikania niektorých akciových spoločností poskytujúcich nebankové finančné služby. Naznačila zároveň, že môžu vzniknúť obrovské škody,“ povedal Farkas. Pripomenul, že napriek tomu slovenské štátne orgány činné v spravodlivosti a vo financiách nezasiahli podobne ako v Českej republike, kde niekoľko týždňov po založení pyramídových hier štátne zastupiteľstvo zakázalo takúto činnosť. „Štátne orgány na Slovensku činné v spravodlivosti a vo financiách tolerovali nekalý spôsob podnikania v poskytovaní finančných služieb, veď stámiliónové príjmy do štátnej kasy prišli vhod. Prečo sa štátna správa pomocou orgánov činných v trestnom konaní nesnažila v posledných štyroch rokoch získať späť aspoň časť sumy, o ktorú prišli vkladatelia a ktoré boli asi zdefraudované manažérmi nebankových subjektov,“ opýtal sa Farkas.
SMK predložila návrh zákona o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov do parlamentu v piatok. Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť podmienky na čiastočné odškodnenie osôb, ktoré boli vkladateľmi do nebankových subjektov, lebo príslušné štátne orgány na rozdiel od občanov – vkladateľov mali dostatočné informácie, prehľad a vedomosti o vysokej rizikovosti vkladov do týchto nebankových inštitúcií. Podľa SMK by si čiastočné odškodnenie vyžiadalo približne 120 miliónov eur zo štátneho rozpočtu.
Predseda vlády Robert Fico označil návrh SMK za lacný populizmus. Podľa neho ide o maslo bývalej vlády, keď nebankovky vznikli. Odškodnení by podľa neho mali byť len tí, čo do nich vložili celoživotné úspory, maximálne do 100 tisíc korún. „Preštudujeme ho pozorne a podľa toho sa zariadime. Ale musel som aj ten politický rozmer povedať, že po prvé, už to nemajú kedy schváliť a porovnajte vyjadrenia SMK k tejto téme. Ja sa k tejto téme hlásim stále veľmi otvorene. Možno by bolo dobré, keby si skonfrontovali vyjadrenia SMK do júna 2006, čo hovorili na otázku nebankových subjektov. A nájdete tam nepochybne zaujímavé vyjadrenia. Typu, že nikomu nič nedáme a že tak im treba a podobne. Pýtam sa, do akej miery je to teda dôveryhodné, keď s takouto iniciatívou prichádza SMK,“ uviedol premiér. Podľa neho Slovensko na to nemá finančný rámec, aby pristúpila k nejakému rozhodnutiu okamžite. „Je to zo strany SMK jednoducho štandardný politický ťah dať zákon, o ktorom viem, že nikdy nemôže byť schválený v Národnej rade, lebo nemá už byť kedy schválený, pretože bude iba marcová schôdza Národnej rady,“ povedal premiér.
SITA