BRATISLAVA 13. októbra (WEBNOVINY) – Smer-SD sa podľa podpredsedníčky Mosta-Híd Lucie Žitňanskej bojí podrobnejších majetkových priznaní. Ako povedala v pondelok novinárom, všetky politické strany pred parlamentnými voľbami podpísali záväzok, že stransparentnia majetkové priznania politikov.
„Viedla sa diskusia, existovala pracovná skupina, bol vytvorený spoločný návrh, s ktorým súhlasil aj zástupca Smeru-SD v pracovnej skupine. Zákon o konflikte záujmov stopol osobne predseda parlamentu Pavol Paška pred rokom,“ vyhlásila.
Zároveň pripomenula, že opozičné strany pred rokom podali návrh, ktorý má stransparentniť majetkové priznania politikov vo verzii, s ktorou pôvodne súhlasil aj Smer, ale ten to potom zablokoval.
Ľudia by mali vidieť, kto svoje záväzky plní
„Predkladáme návrh opäť v tom istom znení, pretože je to posledná šanca, aby sme v riadnom legislatívnom procese mohli prijať zákon, ktorý stransparentní majetkové priznania politikov, aby bol účinný od 1. januára 2015. Je to posledná šanca, aby voliči mohli vidieť majetkové priznania politikov pred nasledujúcimi voľbami,“ zdôraznila Žitňanská. Podľa nej je dôležité, aby ľudia videli, kto svoje záväzky spred volieb plní a kto nie.
Poslanci všetkých opozičných strán 26. septembra do parlamentu predložili novelu ústavného zákona o konflikte záujmov, podľa ktorej by verejní funkcionári podávali podrobnejšie majetkové priznania ako dnes. Naposledy Paška o tom, že v jeseni Smer-SD predloží zákon o prísnejších majetkových priznaniach tak, aby platil od roku 2015, hovoril v júli.
Priznania s väčšou výpovednou lehotou
Opozícia v zákone podľa Žitňanskej navrhuje, aby majetkové priznania mali väčšiu výpovednú hodnotu. Nie je v nich zahrnuté len vlastníctvo, ale aj nájmy a výpožičky. „Hlavne sú koncipované tak, aby ste pri porovnaní majetku s príjmami mohli posúdiť, či je reálne, že politik mohol majetok získať za deklarované príjmy. V tom je podstata majetkových priznaní,“ zdôraznila.
Návrh tiež posilňuje kontrolu a dáva možnosť členom príslušného parlamentného výboru obrátiť sa na ústavný súd v prípade, že jeho väčšina nepotrestá verejného funkcionára tak, ako jej to prikazuje zákon.
