BRATISLAVA 4. apríla (WEBNOVINY) – Medzi päticou kandidátov na ústavných sudcov, ktorých vybral parlament, nie je ani jeden, ktorý by sa vo svojej doterajšej profesionálnej kariére venoval priamo ústavnému právu a nikto zo zvolených ani v minulosti na Ústavnom súde (ÚS) SR nepôsobil. Medzi nezvolenými kandidátmi takí ľudia boli.
Poslanci odmietli kapacity
Ján Mazák bol v minulosti poradcom, sudcom a napokon aj predsedom ústavného súdu. Bol aj generálnym advokátom na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev a prvým generálnym advokátom Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu.
Časť súdnictva riadi justičná chobotnica, tvrdí poslanec Gál
Ján Drgonec bol sudcom ústavného súdu a vydal aj knižný komentár k ústave. Peter Kresák bol sudcom ešte federálneho československého ústavného súdu, podieľal sa aj na príprave ústavy. Okrem toho zastupoval Slovensko aj pred Európskym súdom pre ľudské práva, kde často rozhodujú o prípadoch sťažovateľov, ktorí neuspeli pred ústavným súdom.
Odbornosť nahradili silné putá s lídrami
Poslanci v tajnej voľbe zvolili vo štvrtok piatich kandidátov na sudcov ÚS SR. Mali vybrať šiestich, z ktorých prezident za ústavných sudcov vymenuje troch.
„Nemá význam to komentovať, každý si utvorí názor sám. Samozrejme, odmietnutie takých kapacít, ako je pán Šikuta a pán Mazák, či ďalší – to hovorí samo za seba,“ poznamenal Kresák.
Drgonec hodnotí výsledok volieb tak, že strana Smer-SD sa vydala cestou, že súčasťou kariérneho postupu sudcu má byť vycestovanie alebo zakotvenie na ústavnom súde.
„Podľa môjho názoru je to spôsob likvidácie ústavného súdu, pretože prvým predpokladom, ktorý nevyhnutne musí ústavný súd spĺňať, aby mohol vykonávať tú funkciu, na ktorú je zriadený, je odbornosť,“ vyhlásil Drgonec. Tu sa podľa neho nahrádza odbornosť pevnými putami ani nie s politickou stranou, ale s jej lídrami.
Smer voľbou kandidátov ukázal pravú tvár, tvrdí Wienk
Strana Smer-SD voľbou kandidátov na ústavných sudcov podľa programovej riaditeľky Aliancie Fair-play Zuzany Wienk opäť ukázala svoju pravú tvár a potvrdila, že hra na očistu justície bola fingovaným marketingovým ťahom.
„Ak vo voľbe neuspejú bývalí ústavní sudcovia a ľudia s medzinárodným kreditom na úkor nevýznamných právnikov, predstaviteľov rodinkárstva a Harabinovej favoritky, je to dôkaz o tom, že Smer nie je ochotný poslať na ústavný súd odborníkov a nezávislé osobnosti, ale skôr štvrtú ligu, ktorá bude súčasťou rodiny,“ uviedla Wienk.
Smer nezaujíma kvalitné fungovanie ústavného súdu, tvrdí Via Iuris
Voľba kandidátov na sudcov ústavného súdu podľa združenia VIA IURIS ukázala, že parlamentnú väčšinu vôbec nezaujíma kvalitné fungovanie Ústavného súdu SR.
„Poslanci strany Smer-SD nezvolili kandidátov, ktorí sú uznávanými odborníkmi na ochranu ústavných práv a majú výnimočné znalosti v oblasti ústavného práva,“ uvádza sa v stanovisku VIA IURIS, ktoré agentúre SITA poskytla mediálna zástupkyňa Miriam Kejzlarová.
Združenie pripomína, že poslanci vo štvrtok nezvolili dlhoročného sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva, bývalého predsedu ústavného súdu a generálneho advokáta
Európskeho súdneho dvora, dvoch bývalých sudcov ústavného súdu a uznávaných ústavných právnikov, ani nositeľa ocenenia „Judikát roka“ za najlepší rozsudok. „Zvolení boli, naopak, kandidáti, ktorí sa ústavnému právu nevenujú a ktorí nemajú povesť uznávaných odborníkov v tejto oblasti“.
Ústavný súd je kľúčová inštitúcia, ktorej úlohou je chrániť ľudské práva pred svojvôľou štátu, má silné právomoci a výrazne ovplyvňuje chod krajiny, upozorňuje VIA IURIS. Vo všetkých vyspelých demokratických krajinách sa ústavnými sudcami stávajú najvýznamnejší odborníci na ústavné právo. „Je veľkou ilúziou, že do funkcie ústavného sudcu sa môže zakrátko zaučiť aj osoba, ktorá sa ústavným právom doteraz nezaoberala. Považujeme za nepochopiteľné, že poslanci strany Smer-SD zmarili šancu zvýšiť odbornú úroveň a dôveryhodnosť Ústavného súdu SR,“ zdôrazňuje spolupracujúci právnik VIA IURIS Peter Wilfling.
Voľba podľa združenia navyše ukázala, že mnohí poslanci strany Smer-SD nielenže nevedeli, akí kandidáti sa o tento najvyšší post v slovenskej justícii uchádzajú, ale ani sa o taký dôležitý výber nezaujímali. „Výberovým kritériom sa tak nestala odbornosť a presvedčivá znalosť ústavného práva, ale zrejme len politická priechodnosť“.
VIA IURIS argumentuje, že kým napríklad v USA sa sudcom najvyššieho (teda ústavného) súdu stane iba človek, o ktorom sa niekoľko týždňov verejne diskutuje, pričom sa skúma jeho profesionálne pôsobenie, právne názory, rozsudky i morálny profil, mnohí poslanci NR SR tesne pred voľbou ani nevedeli, kto vlastne na funkciu ústavného sudcu kandiduje. Poslanci zvolili kandidátov, z ktorých sa traja stanú na 12 rokov sudcami ústavného súdu a budú výrazne ovplyvňovať Slovensko až do roku 2026.
„Zo strany parlamentnej väčšiny je nezodpovedné a nepochopiteľné, že kandidátov na sudcov volili s takýmto prístupom“.
