BRATISLAVA 15. januára (WEBNOVINY) – Slovensko by mohlo o dva roky pristúpiť k Dohovoru o kazetovej munícii, pričom od roku 2016 do roku 2023 by rezort financií v rozpočte zohľadňoval, že tento krok bude rezort obrany stáť 5,5 milióna eur. Vyplýva to z návrhu akčného plánu o tejto problematike, ktorý v stredu schválila vláda.
Vo svojom materiáli vláda uvádza, že k procesu tvorby Dohovoru sa Slovensko aktívne pripojilo od jeho začiatku ako krajina, ktorá „patrí k priekopníkom rozvoja medzinárodného humanitárneho práva, osobitne s cieľom znižovania utrpenia civilného obyvateľstva postihnutého ozbrojenými konfliktami“.
Slovensko zatiaľ nepodpísalo
Po schválení diplomatickou konferenciou v Dubline, kde bolo 107 krajín vrátane SR, mohli jednotlivé štát podpísať dohovor na nasledujúcej konferencii v Oslo v decembri 2008. Urobilo tak 94 krajín, z toho 19 členských krajín EÚ a 18 členských krajín NATO. V susedných krajinách Dohovor ratifikovali Rakúsko, Česká republika a Maďarsko. Poľsko a Ukrajina Dohovor neprijali. Požadovaný počet 30 ratifikácií dohovor dosiahol 16. februára 2010, do platnosti vstúpil 1. augusta 2010.
Na základe rozhodnutia vlády SR po posúdení aktuálnych aspektov Dohovoru sa Slovensko nepripojilo k prvým signatárom Dohovoru v decembri 2008. „SR počas celého procesu prípravy textu Dohovoru presadzovala nevyhnutnosť nájdenia všeobecne akceptovateľnej rovnováhy medzi legitímnymi obrannými potrebami a humanitárnymi dôsledkami, vyplývajúcimi z použitia konkrétnej zbrane a dôslednej aplikácie zásad medzinárodného humanitárneho práva pri použití kazetovej munície tak ako v prípade mnohých iných obranných systémov. V tomto duchu presadzovala prijatie kompromisu, ktorý by zahŕňal všetkých používateľov a výrobcov kazetovej munície a ktorý by znamenal reálny príspevok pre zlepšenie humanitárnej situácie civilného obyvateľstva. Z finálneho a schváleného textu Dohovoru však pre SR nakoniec vyplynulo, že obranné a ekonomické hľadiská nie sú v krátkodobej perspektíve kompatibilné s konceptom zákazu kazetovej munície definovanej Dohovorom,“ vysvetlili autori. SR sa zaviazala, že bude priebežne analyzovať a prehodnocovať svoj postoj.
Medzinárodný tlak sa zvyšuje
Teraz vláda hovorí, že z hľadiska aktuálneho vývoja problematiky kazetovej munície je v súčasnosti pre každý štát bezpochyby prospešné a vhodné pristúpiť k Dohovoru. „Je potrebné vziať seriózne do úvahy, že medzinárodný tlak na krajiny, ktoré zatiaľ k Dohovoru nepristúpili, sa naďalej zvyšuje zo strany signatárskych krajín, aj zo strany aktívnych mimovládnych organizácií“.
Krajiny, ktoré zatiaľ k Dohovoru nepristúpili, nebudú môcť výhľadovo ignorovať fakt, že prijatím Dohovoru sa kazetová munícia dostala vo vnímaní svetovej verejnosti do pozície nelegitímnej zbrane. „Neflexibilný a vágny prístup nesignatárskych krajín k neudržateľnému vývoju môže vyústiť do zbytočnej izolácie a výrazného medzinárodného tlaku vo viacerých oblastiach (politická, ekonomická, obranná, bezpečnostná),“ argumentuje vláda.
Zničia stovky zbraní
Pristúpením k Dohovoru bude potrebné zničiť delostreleckú a leteckú kazetovú muníciu, ktorú má slovenská armáda. Konkrétne je to 602 rakiet typu 122 JRKK-AGÁT (nadobúdacia hodnota jednej rakety bola 3 952,67 eur, celkom 2 379 507,34 eur), 67 kontajnerov MLRS M-26 (jeden za 115 524,02 eur, celkom 7 740 109,34 eur), 95 leteckých kazetových bômb zo starých zásob (údaje o nákupe nie sú k dispozícii), 3 303 kusov submunície ku kazetovým bombám RBK zo starých zásob a 135 blokov leteckej kazetovej bomby KMGU zo starých zásob.
V pozemných silách armády sa zákaz dotkne delostreleckého raketometného systému RM 70/85 MODULAR, ktorý používa okrem klasickej 122-milimetrovej trieštivo trhavej munície aj 122-milimetrovú kazetovú muníciu AGÁT a 227-milimetrovú kazetovú muníciu MLRS M-26. Tú kúpili v rokoch 2004 až 2006 a jej technická životnosť je stanovená do roku 2016. Hlavným dôvodom vývoja tohto zbraňového systému bolo predovšetkým využitie kontajnerového usporiadania s rôznymi druhmi munície, zvýšenie jeho dostrelu a zvýšenie účinnosti v cieli. Na vývoj a nákup uvedeného zbraňového systému vynaložili 37 881 329 eur z peňazí ministerstva obrany. Okrem toho v minulosti z prostriedkov rezortov obrany a hospodárstva financovali projekty Kontajnerový mínometný 98-milimetrový náboj – KOMÍN (cena vývoja 3 198 151 eur) a 155-milimetrová kontajnerová strela MUNZA-K (cena vývoja 5 033 391 eur), ktoré úspešne ukončili. Tieto druhy munície ozbrojeným silám nekúpili a neboli sériovo vyrábané.
Delaborovať chcú na Záhorí
Najvýhodnejším spôsobom likvidácie kazetovej munície je delaborácia. MO plánuje delaborovať muníciu MLRS M-26 vo Vojenskom technickom skúšobnom ústave na Záhorí, ktoré má na to dostupné kapacity a potenciál. Zvyšnú muníciu chcú zlikvidovať silami a prostriedkami ozbrojených síl. Podľa získaných podkladov odhadujú, že likvidácia munície MLRS M-26 si vyžiada 5,5 milióna eur a likvidácia rakiet AGÁT spoločne s likvidáciou leteckej kazetovej munície 52 tisíc eur.
Organizácia Amnesty International Slovensko (AI) víta prijatie akčného plánu ako síce príliš dlho očakávaný, ale krok správnym smerom. „I vďaka výzvam a kampaniam zo strany mimovládnych organizácií a občanov zodpovedné rezorty po piatich rokoch od pôvodného zadania vypracovať akčný plán nakoniec dospeli k záveru, že náklady na likvidáciu munície, ktoré boli tak dlho prekážkou pristúpenia k Dohovoru, Slovensko unesie, a že nahradiť ju iným typom munície, čo bolo ďalším dôvodom prieťahov, nebude nutné,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré poskytla Jana Vargovčíková z AI Slovensko.
Vláda súhlasila s prijatím dodatku k Rímskemu štatútu
Slovenská vláda v stredu súhlasila s prijatím dodatku k článku 8 Rímskeho štatútu (tzv. Belgický dodatok) Medzinárodného trestného súdu, ktorý rozširuje definíciu vojnových zločinov na použitie niektorých druhov zbraní a nábojov počas vnútorného ozbrojeného konfliktu. Použitie jedovatých, dusivých plynov a materiálov či expandujúcich projektilov už bude podľa štatútu kvalifikované ako vojnový zločin nielen počas medzinárodných ozbrojených konfliktov, ale aj počas vnútorných konfliktov.
„Prijatie tohto dodatku reflektuje súčasný stav všeobecného medzinárodného práva a pokrýva moderný spôsob vedenia boja, ktorý nerozlišuje medzi medzinárodnými a vnútornými ozbrojenými konfliktami. Dodatok tak reaguje na nedostatok rozlišovania medzi ozbrojenými konfliktami a zjednocuje úpravu použitia daných druhov zbraní, ktoré sa kvalifikujú ako vojnový zločin počas medzinárodného i vnútorného vojnového konfliktu,“ píše sa v predkladacej správe návrhu na odsúhlasenie dodatku. Dodatok je medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, preto ho ešte musí odsúhlasiť aj Národná rada SR.