BRATISLAVA 29. apríla (WebNoviny.sk) – Slovensko si v pondelok pripomína 23 rokov od smrti Róberta Remiáša. Bývalý policajt zomrel pri výbuchu svojho auta v bratislavskej Karlovej Vsi vo veku 25 rokov. Verejnosť si roky jeho vraždu pripomína položením vencov a zapálením sviečok pri kríži blízko miesta výbuchu.
S vyšetrovaním jeho vraždy sa viažu aj Mečiarove amnestie. Amnestie vyhlásil 3. marca 1998 zastupujúci prezident Vladimír Mečiar. Nariadil „aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny“.
Parlament sa neúspešne pokúsil zrušiť amnestie niekoľkokrát. Po tlaku verejnosti, ktorý nastal v roku 2017 po marcovej premiére filmu Únos od režisérky Mariany Čengel Solčanskej, parlament koncom apríla odhlasoval právomoc zrušiť akékoľvek amnestie.
Amnestie udelené Vladimírom Mečiarom poslanci zrušili začiatkom apríla 2017. Následne právomoc NR SR zrušiť amnestie potvrdil Ústavný súd SR koncom mája 2017.
Remiáš pomáhal Fegyveresovi
Vražda Róberta Remiáša doteraz nebola objasnená. Zahynul 29. apríla 1996 večer po výbuchu automobilu, pod jeho autom na kombinovaný benzínový a plynový pohon bola nastražená výbušnina.
Z prípravy vraždy bola podozrivá vtedajšia tajná služba. V súvislosti s vraždou bol obvinený vtedajší riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa, ktorého však súd zbavil obvinenia. Remiáš pomáhal Oskarovi Fegyveresovi, ktorý bol korunným svedkom v kauze zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do cudziny.
V roku 2012 sa vláda, ktorú viedla Iveta Radičová, ospravedlnila rodine Michala Kováča a blízkym príbuzným Róberta Remiáša za to, že sa nevyšetrilo vážne podozrenie účasti štátnych orgánov na trestnej činnosti, pričom nebolo umožnené, aby tieto činy boli riadne vyšetrené a ich vinníci potrestaní.
Známy výrok Vladimíra Mečiara
V roku 2017, presne 5. apríla Národná rada SR po tlaku verejnosti prijatím uznesenia Mečiarove amnestie zrušila. Následne 31. mája 2017 ich zrušenie potvrdil Ústavný súd SR.
Za zrušenie amnestií bolo osem z desiatich sudcov. V prípade parlamentných návrhov na zrušenie amnestií je známy aj výrok bývalého premiéra Vladimíra Mečiara.
Ten v roku 2006 ako poslanec v parlamentnej rozprave uviedol: „Rozhodnutie je, že skutok sa nestal. To znamená žiadne ovplyvňovanie, objednávanie vraždy nebolo. Rozhodol ten, kto je oprávnený rozhodnúť. Ostatní ste gágaji, táraji a pre mňa prďúsi“.
Film Únos od Mariany Čengel Solčanskej
Za zrušením amnestií, o ktoré sa niektorí poslanci NR SR pokúšali niekoľkokrát, je aj film Únos od Mariany Čengel Solčanskej. Viacerí ministri pred rokovaním vlády 8. marca 2017 uviedli, že by hlasovali za zrušenie amnestií.
Medzi nimi bol vtedajší minister kultúry Marek Maďarič či šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. „Mečiar sa nezmenil a ani sa nezmení,“ povedal vtedy Lajčák. Za zrušenie sa prihovoril aj minister za Most-Híd László Sólymos aj minister dopravy Arpád Érsek (Most-Híd). Za zrušenie legálnym spôsobom sa prihovorila aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS).
Na návrhu za zrušenie Mečiarových amnestií pracoval poslanec za Most-Híd Peter Kresák. V roku 2017 bol otázny postoj Smeru, ktorý dovtedy tvrdil, že amnestie sú morálne nesprávne, ale právne nezrušiteľné. Za zrušenie Mečiarových amnestií bola vtedy i nadpolovičnou väčšinou verejnosť.
Organizácia Via Iuris, v ktorej pôsobila aj zvolená prezidentka Zuzana Čaputová, vtedy NR SR doručila petíciu s takmer 80-tisíc podpismi ľudí, ktorí zrušenie podporili cez stránku www.somza.sk. „Chceme dať najavo, že ľuďom nie je táto téma ľahostajná,“ zdôraznila vtedajšia programová riaditeľka organizácie Čaputová. Podľa nej sa za dva necelé dva týždne vyzbieralo historicky najviac podpisov v takejto online akcii.