Slovensko si polepšilo v rebríčku konkurencieschopnosti, ale stále zaostáva za Poľskom aj Českom

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peniaze
Foto: ilustračné, Thinkstock.

BRATISLAVA 28. mája (WebNoviny.sk) – Slovensko si v porovnaní konkurencieschopnosti ekonomík tento rok o niečo polepšilo, stále však zaostáva za svojimi susedmi. Podľa najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti sa totiž Slovensko umiestnilo na 53. priečke z 63 hodnotených krajín.

Singapur na čele

Oproti vlaňajšku sa tak posunulo o dve priečky nahor. Na čele rebríčka si pritom len vymenili priečky vlaňajší medailisti. Singapur sa posunul z tretieho miesta na prvé, Hong Kong obhájil druhú priečku a USA sa zase z čela zosunuli na tretie miesto. Ročenku tradične vypracúva švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu, s ktorým za slovenskú stranu spolupracuje Nadácia F. A. Hayeka.

„Ide teda síce o mierne zlepšenie o dve pozície, avšak musíme si uvedomiť, že Slovensko sa nachádza de facto v poslednej jedenástke krajín, ktoré sú hodnotené. Preto je tento výsledok už niekoľkým rokom alarmujúcou správou pre Slovensko a aj vizitkou podnikateľského sektora smerom k politike vlády,“ uviedol analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.

Ani mierne zlepšenie postavenia v rebríčku tak Slovensku nepomohlo dobehnúť niektorú z okolitých krajín. A to napriek tomu, že okrem Maďarska si všetci svoje postavenie zhoršili. Maďari totiž stagnovali na 47. priečke, Poľsko sa zosunulo z 34. na 38. miesto, Česká republika z 29. na 33. priečku.

Vzdelávacia reforma a automatizácia

Ešte výraznejšie Slovensko zaostáva za Rakúskom, ktoré si taktiež o jednu priečku pohoršilo z 18. na 19. miesto. Pre pripomenutie, najlepšie časy v tomto porovnaní Slovensko zažívalo v období rokov 2007 až 2009, kedy sa svojím postavením na 30. priečke rebríčka radilo medzi vysoko konkurenčné krajiny.

Za najväčšie výzvy pre rast konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky boli pritom podnikateľmi označené vzdelávacia reforma a príprava na novú éru automatizácie v priemysle, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, potreba dobudovania fyzickej a digitálnej infraštruktúry, vysoké náklady na vznik, zánik podnikania, či zamestnávanie, ale aj potreba reformy verejných výdavkov.

Za najsilnejšiu oblasť slovenského hospodárstva bol označený ekonomický vývoj a oblasť infraštruktúry, kde sme sa umiestnili na 42. resp. 44. mieste. Naopak, najhoršie výsledky boli vykázané pri efektívnosti vlády, kde Slovensko obsadilo 57. priečku a v oblasti efektívnosti podnikov so 60. miestom.

Tvrdé objektívne údaje

Index konkurencieschopnosti ekonomík, publikovaný už od roku 1989, porovnáva a hodnotí 346 rozličných kritérií, ktorú sú združené v štyroch spomínaných základných oblastiach, a to ekonomický vývoj, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra.

Dve tretiny dát predstavujú „tvrdé“ objektívne údaje, ako napríklad štatistiky o každej krajine a sú pre potreby indexu získané zo správ medzinárodných organizácií.

Subjektívne hodnotenia zvyšných faktorov v indexe sa získavajú na základe prieskumu u viac než 6 200 top manažérov zo všetkých krajín, pričom zo Slovenska sa prieskumu zúčastnilo takmer 70 riaditeľov a vedúcich pracovníkov súkromných podnikov.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Martin Reguli