BRATISLAVA 28. júla (WebNoviny.sk) – Verejnosť, spolupracovníci a blízki sa dnes rozlúčili s nestorom slovenského folklóru, profesorom Štefanom Nosáľom (20. januára 1927, Hriňová – 22. júla 2017, Bratislava). Posledné zbohom prišli dať dlhoročnému umeleckému šéfovi, choreografovi a režisérovi súboru Lúčnica do historickej budovy Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave jeho blízki, kolegovia, predstavitelia kultúry a verejného života.
Štastný to muž
Na poslednej rozlúčke so Štefanom Nosáľom sa zúčastnil aj prezident SR Andrej Kiska. Za umelecký súbor Lúčnica, ktorý profesor Nosáľ viedol takmer 70 rokov, vzdali hold jeho majstrovstvu čestnou strážou pri jeho katafalku postupne členovia Lúčnice a ďalších folklórnych súborov z celého Slovenska.
Foto: Posledná rozlúčka s profesorom Štefanom Nosáľom
Rozlúčka so Štefanom Nosáľom tragickou nie je. Málokto prežil tak naplnený, bohatý a zmysluplný život ako profesor Nosáľ, povedal v smútočnom príhovore generálny riaditeľ umeleckého súboru Lúčnica Marián Turner a priblížil nasledovania hodný život, osobnosť a odkaz Štefana Nosáľa. Na otázku, aký bol, odpovedal parafrázou záverečných slov románu Boženy Němcovej Babička „Šťastný to muž!“.
Vlajková loď
Významný umelcov vklad pre slovenský folklór a tanečné umenie vyzdvihol na scéne SND za generácie lúčničiarov scénograf, scenárista, režisér a pedagóg VŠMU Viliam Ján Gruska. „Nosáľova tvorba scénografií a scénických kompozícií sa stala vlajkovou loďou,“ zdôraznil Gruska, ktorý verí v pokračovanie odkazu majstrovej tvorby v Lúčnici. Prítomní smútiaci hostia vyprevadili Štefana Nosáľa na jeho poslednú cestu potleskom.
Lúčničiari, folkloristi a aj široká verejnosť kondolovali v národnom divadle už od 12:00 do 14:00. Posledná rozlúčka pre pozvaných hostí bola na scéne historického SND od 15:00 do 16:00 a naplnili ju najmä ukážky z choreografií či piesní symbolizujúcich tvorbu aj život významného folkloristu. Verejnosť poslednú rozlúčku mohla sledovať na obrazovke pred divadlom na Hviezdoslavovom námestí alebo v priamom prenose Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Osobnosti Štefana Nosáľa je venované dnešné mimoriadne vysielanie RTVS v televízii aj v rozhlase.
Svetový unikát
Dlhoročný umelecký šéf, choreograf a režisér súboru Lúčnica zomrel vo veku 90 rokov v sobotu 22. júla v Bratislave. Narodil sa 20. januára 1927 v Hriňovej v rodine horára. Vyštudoval stavebnú fakultu v Bratislave, neskôr fakultu choreografie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Už počas vysokoškolského štúdia bol tanečníkom v Lúčnici.
Komentár Imricha Béreša: Ďakujeme, pán profesor
V roku 1949 sa stal tanečníkom Lúčnice ako člen mužskej skupiny Odzemkári, ktorá bola považovaná za jednu z jej základných zložiek a onedlho bol zvolený aj za vedúceho tanca a choreografa tejto skupiny. Od roku 1951 prevzal pozíciu hlavného choreografa Lúčnice. Jeho takmer 70-ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice, ktorá patrí medzi najlepšie svetové súbory interpretujúce národnú kultúru, sa považuje za svetový unikát. Vo svojich choreografiách vytvoril profesor Nosáľ svojský štýl tanečných kompozícií vychádzajúcich z ľudových tancov.
Vychoval vyše šesťsto tanečníkov
V Lúčnici vytvoril vyše 100 tanečných kompozícií i viacero samostatných celovečerných tematicky komponovaných programov, napríklad Vitaj, naša jar, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Od Tatier k Dunaju , Štefan Nosáľ 85 – Môj život Lúčnica a mnohé iné. S Lúčnicou absolvoval okrem tisícok vystúpení na Slovensku a v Česku aj množstvo zahraničných zájazdov v Európe, po celej Amerike, v Ázii i Austrálii. Videlo ich publikum vo vyše 60 štátoch sveta.
V Lúčnici a od roku 1966 tiež ako pedagóg a neskôr vedúci (1972 – 1992) Katedry tanečnej tvorby Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU vychoval vyše šesťsto tanečníkov a vyše tridsať profesionálnych choreografov. Jeho študentmi boli Pavol Bútor, Ján Jamriška, Jaroslav Moravčík, Ervín Varga, Vladimír Marušin, Ondrej Šoth, Alena Pitoňáková, Ján Ďurovčík, Miroslava Sekanová-Palanová, Martin Urban, Ľubica Mešková-Žišková, Pavol Pitoňák a ďalší.
Choreograf aj odborný poradca
Pracoval s poprednými slovenskými hudobnými skladateľmi. Popri Lúčnici spolupracoval profesor Nosáľ aj so SND, pre ktoré vytvoril choreografie k operným inscenáciám Krútňava, Svätopluk, Jánošík, Beg Bajazid, k baletnému predstaveniu Ej, husári, či k historicky vôbec najúspešnejšiemu predstaveniu činohry SND, k spevohre Na skle maľované.
Zomrel zaslúžilý umelec Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice
Štefan Nosáľ spolupracoval aj s viacerými zahraničnými scénami. K najvýznamnejším patrí vytvorenie choreografií a tancov pre belgickú Kráľovskú operu v Antverpách (Krútňava), holandský Danstheater v Amsterdame, ako aj pre štátne súbory v ruskom Petrohrade či americkom Pittsburgu. Ako tanečník a herec účinkoval v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, pri ktorých väčšinou spolupracoval aj ako choreograf a odborný poradca režiséra.
Zaslúžilý umelec
Je autorom kníh a odborných publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984, reedícia 1991), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala). Spolupracoval na organizovaní viacerých folklórnych festivalov.
V roku 1968 mu udelili titul zaslúžilý umelec a v roku 1989 národný umelec, v roku 1997 získal Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2007 mu prezident udelil Pribinov kríž I. triedy za významný prínos k rozvoju slovenskej kultúry. Je nositeľom radu ďalších cien. Posledné – Zlatú plaketu ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí za výnimočný umelecký prínos a vynikajúcu prezentáciu Slovenska v zahraničí profesorovi Nosáľovi udelil minister Miroslav Lajčák tento rok 2. februára.