BRATISLAVA 17. júla (WebNoviny.sk) – Šesť slovenských národných priorít z cieľov udržateľného rozvoja – Agendy 2030 na pôde Organizácie Spojených národov v New Yorku predstavil vicepremiér Richard Raši a trojica ambasádorov pre národné priority.
Slovensko svoje priority a to, ako ich plní, predstavilo v OSN po prvýkrát. Zo 190 štátov, ktoré prijali Agendu 2030, národné reporty doposiaľ prezentovalo 67 krajín.
SaS varuje, že môžu prepadnúť milióny eur z eurofondov, Sulík by dotoval hlavne infraštruktúru
Cieľom Agendy 2030, známej aj ako Agenda udržateľných rozvojových cieľov, je, aby svetové spoločenstvo do roku 2030 zastavilo devastáciu planéty a vyriešilo problémy, ktoré nútia ľudí napríklad migrovať pre nedostatok vody.
„Venovali sme veľké úsilie, aby sme vybudovali partnerstvá s pestrým spektrom aktérov, ako sú mimovládne organizácie, univerzity, samosprávy, záujmové združenia, podnikatelia aj štátne inštitúcie,“ povedal Raši o tvorbe priorít, na ktorých sa zhodli v prvom polroku tohto roka. Tlačovú správu agentúre SITA poskytol odbor pre komunikáciu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.
Nadaný a úspešný Róm
Národné priority Vzdelanie pre dôstojný život a Znižovanie chudoby a sociálna inklúzia predstavil stredoškolák Daniel Bunda, nadaný a úspešný Róm, ktorý je aktívnym dobrovoľníkom v oblasti zážitkového vzdelávania v neziskovej organizácii Eduma.
„V dnešnom rýchlo sa meniacom svete je extrémne dôležité, aby ľudia mohli napĺňať svoj potenciál bez ohľadu na svoju etnicitu, socioekonomický status alebo zdravotný stav,“ uviedol Bunda.
Danko žiada legislatívu na počítačovú bezpečnosť, chce zabrániť krádežiam údajov aj podvodom
„Absolútne u nás zatiaľ prevažuje lineárny ekonomický model – vyťažiť, vyrobiť, distribuovať, skonzumovať a zahodiť. Prinieslo nám to síce pokrok a zlepšenie kvality života vo všetkých smeroch, je však čas uvedomiť si, že takýto ekonomický model nie je ani environmentálne, ani demograficky neutrálny,“ upozornila riaditeľka občianskeho združenia Inštitút cirkulárnej ekonomiky Ivana Maleš, ktorá je ambasádorkou priorít Smerovanie k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike pri demografických zmenách a meniacom sa globálnom prostredí a Udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy.
Hodnota demokracie a mieru
O prioritách Dobré zdravie a Právny štát, demokracia a bezpečnosť hovoril lekár, humanitárny pracovník, rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave Vladimír Krčméry.
„Ako človek z generácie, ktorá vyrastala v totalitnom režime, si veľmi cením hodnotu demokracie, mieru a dobre spravovanej republiky,“ povedal Krčméry s tým, že v roku 2018, keď Slovensko oslavuje štvrťstoročnicu nezávislosti, je vhodný čas na revíziu niektorých inštitucionálnych a funkčných nastavení systému verejnej moci. „Súčasťou tejto snahy je napríklad iniciatíva Hodnota za peniaze, ktorej cieľom je zefektívniť verejné výdavky,“ dodal.
Raši vysvetlil, že tento krok nemá okamžitý efekt na život ľudí, ide o kroky, ktoré krajina teraz urobí, aby odovzdala Slovensko budúcim generáciám v lepšom stave.
„Mali by sme aj my prestať myslieť a žiť zo dňa na deň či od volieb do volieb, ale mali by sme začať žiť a definovať si priority na dlhšiu dobu, pretože to robíme pre našu budúcnosť a našu mladú generáciu,“ uviedol ďalej Raši s tým, že kľúčom k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja je predovšetkým ďalšia vzájomná spolupráca všetkých.
Aktívnejšie sú rozvojové krajiny
Agende 2030 sa na poste predsedu Valného zhromaždenia OSN venuje aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Podľa neho aktívnejší prístup k Agende prejavujú rozvojové krajiny. K cieľom udržateľného rozvoja sa konajú konferencie, jednotlivé ciele sa pravidelne vyhodnocujú, pričom tento rok vyhodnocujú päť z nich, medzi nimi aj cieľ týkajúci sa vody.
Raši chce presadiť väčšiu flexibilitu v eurofondoch, regióny by tak mohli dostať viac peňazí
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj je súhrnom globálnych záväzkov, ktorými medzinárodné spoločenstvo reaguje na najzávažnejšie výzvy súčasnosti. Zmena klímy, chudoba, zvyšujúce sa ekonomické a sociálne nerovnosti alebo neudržateľnosť prevládajúcich vzorcov výroby a spotreby sú komplexné a navzájom previazané problémy.
Organizácia Spojených národov ju prijala v roku 2015, zadefinovala v nej 17 cieľov a 169 čiastkových mét. Nie je právne záväzná, každý štát si vyberie, na čo sa chce vo svojich podmienkach sústrediť – pre niekoho to môže byť prístup k vode, pre iný vzdelávanie, pre ďalšie inteligentné mestá.
Jadro vládnych materiálov
O plnení stratégií informovalo 67 krajín, tento rok ich počet vzrastie na 112. Slovensko si tento rok vybralo šesť cieľov, na ktoré sa chce sústrediť.
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu ich vytvoril v spolupráci s predstaviteľmi samospráv, akademického, súkromného aj neziskového sektora v participatívnom procese a vláda ich schválila v júni 2018.
Národné priority a s nimi aj ciele udržateľného rozvoja Agendy 2030 budú jadrom vládnych strategických materiálov, ako je pripravovaná stratégia rozvoja Slovenska a Národný investičný plán.