Prehradením Dunaja pred 27 rokmi Slovensko pristúpilo k náhradnému riešeniu dostavby slovenskej časti Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Stalo sa tak po tom, keď sa Maďarsko na výstavbe spoločného projektu odmietlo ďalej podieľať. Pôvodne plánovaný maďarský stupeň Dunakiliti nahradila hať a elektráreň v Čunove, ktorá tok rieky nasmerovala na Vodné dielo Gabčíkovo (VDG). Hať umožnila dobudovať vodné dielo výlučne na slovenskom území a zabezpečiť tak aj prevádzku Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG).
Maďarsko od zmluvy odstúpilo
S budovaním Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros sa začalo na základe medzinárodnej zmluvy medzi Maďarskom a vtedajším Československom z roku 1977. Maďarsko ale v roku 1989 ukončilo práce na svojej časti stavby a neskôr od zmluvy jednostranne odstúpilo. Spoločné vodné diela mali okrem výroby elektrickej energie zabezpečiť aj plynulosť vodnej dopravy na Dunaji a ochranu priľahlých území pred povodňami.
Plavebné komory v Gabčíkove sú na hranici životnosti. Vodohospodári začali s ich modernizáciou
Česko-Slovensko od novembra 1991 pokračovalo v budovaní diela v pozmenenej náhradnej podobe. Už čiastočne zúžené pôvodné koryto Dunaja pri Čunove sa začalo prehradzovať 24. októbra 1992. Kolóny nákladných aut v napätej spoločensko-politickej atmosfére z pontónového mosta nepretržite vyklápali do koryta rieky veľké betónové kvádre a štrk. Po niekoľkých dňoch bol Dunaj prehradený a riečny tok smeroval umelým prívodným kanálom ku gabčíkovskej hrádzi.
Protesty ochranárskych organizácií
Táto udalosť bola sprevádzaná protestami ochranárskych organizácií z Maďarska, Slovenska a okolitých krajín, aj mimoriadnym záujmom slovenských, českých a zahraničných médií. Ekologickí aktivisti sa obávali vážnych a nezvratných dosahov na prírodu.
Proti prehrádzaniu Dunaja, ako aj celkovému sprevádzkovaniu Vodného diela Gabčíkovo na medzinárodnej pôde ostro protestovalo a lobovalo Maďarsko a spor o jeho dostavbu sa dostal pred súdny tribunál v Haagu.
Súd sa priklonil na stranu Slovenska
Medzinárodný súdny dvor sa v roku 1997 vo väčšine sporných otázok priklonil na stranu Slovenska. Potvrdil platnosť zmluvy o výstavbe a využívaní spoločného vodného diela. Vyhlásil, že Maďarsko nebolo oprávnené prerušiť práce na stavbe vodného diela a ani nemalo odstúpiť od medzištátnej zmluvy.
Vodnú elektráreň Gabčíkovo spustili do stálej prevádzky pred 23 rokmi
Súd tiež konštatoval, že vybudovanie náhradného riešenia na slovenskej strane Dunaja, ktoré umožnilo prevádzkovať slovenský stupeň Gabčíkovo, je oprávnené. Podľa rozhodnutia súdu ho ale nemala československá strana v októbri 1992 jednostranne uviesť do prevádzky.
Elektráreň na Vodnom diele Gabčíkovo
Elektráreň na Vodnom diele Gabčíkovo uviedli do stálej prevádzky 17. mája 1996. Ide o jednu z najväčších slovenských vodných elektrární, ktorá sa podieľa na výrobe takmer desatiny všetkej elektrickej energie spotrebovanej na Slovensku. Disponuje ôsmimi výkonnými turbogenerátormi s celkovým inštalovaným výkonom 720 megawattov. Voda z gabčíkovskej priehradnej zdrže prúdiaca turbínami potom odteká cez kanál do Maďarska.
Špecifikom gabčíkovskej elektrárne je, že bola navrhnutá a vybudovaná ako regulačná elektráreň. Jej hydroagregáty sú schopné prispôsobovať výkon zaťaženiu a potrebám elektrizačnej sústavy. Pre nevybudovanie pôvodne plánovanej maďarskej časti Nagymaros dnes vodná elektráreň pracuje len v priebežnom režime, v závislosti od aktuálnych prietokov v Dunaji. V praxi to znamená, že sa naraz nepoužívajú všetky agregáty a nedá sa využiť ich značný výkonový rozsah.