BRATISLAVA 12. januára (WebNoviny.sk) – Slovenské predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) je nastavené tak, aby mohlo prísť k obnoveniu dialógu medzi Moskvou a Kyjevom.
„Určite bude veľká snaha a politická investícia slovenskej diplomacie do toho, aby sa podarilo obnoviť tieto rokovania na najvyššej úrovni. Dnes nevieme povedať, či sa nám podarí zásadne posunúť mierový proces dopredu, ale všetky parametre sú na to nastavené,“ povedal pre médiá počas Stálej rady OBSE riaditeľ Centra pre prevenciu konfliktov tejto organizácie Marcel Peško.
Práve počas Stálej rady predstavil úradujúci predseda OBSE, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák priority predsedníctva Slovenska, kde otázka konfliktu na Ukrajine patrí medzi najviac skloňované témy.
Hlavnou prioritou je obnoviť dialóg
Podľa Peška vieme, čo treba urobiť. „Treba nastaviť dlhodobé prímerie, odsunúť ťažkú techniku a začať sa venovať humanitárnym otázkam, pripraviť voľby, umožniť prístup Ukrajincov na hranicu medzi Ruskom a Ukrajinou. Tie základné parametre mierovej dohody sú tu, akurát najvyšší politickí predstavitelia krajín, ktoré sú vtiahnuté do tohto konfliktu, medzi sebou nekomunikujú,“ vysvetlil slovenský diplomat pôsobiaci na Sekretariáte OBSE s tým, že vníma, že hlavnou prioritou predsedníctva SR je tento dialóg obnoviť.
Rusko spraví všetko pre to, aby nás ešte viac rozdelilo, vyhlásil ukrajinský minister Klimkin
Peško sa vyjadril aj k monitorovacej misii na Ukrajine aj ku konfliktu v Azovskom mori. Pripomenul, že na mandáte osobitnej monitorovacej misie sa muselo zhodnúť všetkých 57 účastníckych štátov vrátane Ukrajiny a Ruska. Hoci bol tento mandát rozšírený aj na dozeranie implementácie Minských dohôd, nezahŕňa Kerčský prieplav a Azovské more.
„Z toho implicitne vyplýva, že by bolo nevyhnutné, aby k takémuto mandátu opätovne dospeli všetci 57, prípadne, aby sa minimálne dohodli účastníci konfliktu, teda Ukrajina a Ruská federácia, na využití niektorého z nástrojov OBSE,“ konštatoval ďalej Peško. Medzi nástroje možno zaradiť spoluúčasť na osobitnej monitorovacej misii, výmenu základných informácií, návštevy či zavedenie horúcej telefonickej linky.
Vojenské riešenie by viedlo k eskalácii
„Táto situácia má širší rozmer – je tam aj rozmer morského práva, je tam aj rozmer bilaterálnej dohody z roku 2003, ktorú obidve strany nedodržujú. Je to skôr na bilaterálnom riešení, a do akej miery využijú nástroje OBSE na zmierenie konfliktu a prevenciu možnej eskalácie v budúcnosti,“ dodal diplomat s tým, že OBSE je organizácia založená na spolupráci, nemajú nástroje, ktoré by prinútili krajiny k politickému riešeniu.
„V plnej miere to závisí od pripravenosti a politickej ochoty vstúpiť do rokovaní hľadať riešenie. Inak momentálne ako prostredníctvom dialógu si riešenie neviem predstaviť. Tam vojenské riešenie neexistuje, viedlo by to iba k ďalšej eskalácii, možno že aj k širšiemu regionálnemu konfliktu a tomu chceme všetci predísť. Chceme to vidieť ako jeden izolovaný akt a povzbudzujeme obe krajiny, aby do dialógu vstúpili,“ dodal ďalej v súvislosti s nedávnym konfliktom v Azovskom mori, keď Rusi zadržali ukrajinské lode a ich posádku.
OBSE preto v tomto regióne zvýšila aktivitu pozorovania, využívajú aj bezpilotné lietadlá. Verí, že práve vďaka pozorovaniu situácie sa môže predísť ďalšej eskalácii.
