Medzi dlhodobé hrozby, ktorým môže Slovensko čeliť v horizonte 25 až 30 rokov, patria napríklad extrémne počasie ako horúčavy a mrazy, povodne, suchá, požiare, šírenie nebezpečných látok alebo ľudské, prípadne zvieracie epidémie.
Konštatuje to Národná stratégia riadenia rizík bezpečnostných hrozieb SR, ktorú v stredu schválila vláda. Podľa dokumentu z dielne rezortu vnútra je 19 z celkovo 25 identifikovaných hrozieb spojených s negatívnymi vplyvmi zmeny klímy.
Budú potrebné investície
„Zhrnutím dlhoročnej prognózy je možné skonštatovať, že v súvislosti so zmenou klímy budú riziká ohrozenia obyvateľstva a kritickej infraštruktúry len narastať,“ uvádza sa v materiáli. SR bude podľa stratégie aj v dlhodobom horizonte čeliť rizikám povodní, zosuvov pôdy, snehových kalamít, veterných smrští, požiarov a hrozbám spojených s nebezpečnými látkami.
Prírodné živly vlani napáchali najviac škôd od roku 2011, podľa zaisťovne patria medzi najnákladnejšie v histórii
„Ide o riziká, na ktoré je nevyhnutné mať adekvátne kapacity, systém riadenia, plánované opatrenia a najmä finančné nástroje. Bude potrebné investovať do systémov prognózy a analýzy trendov a do zabezpečenia včasného varovania a vyrozumenia obyvateľstva, do opatrení, ochranných a typových plánov a záchranných a monitorovacích modulov,“ konštatuje ministerstvo vnútra.
Zvýšenie odolnosti krajiny
Pokiaľ ide o aktérov, ktorí by mali rizikám čeliť, podľa dokumentu sa delia na verejnú správu (ministerstvá, zložky krízového riadenia, miestna a regionálna územná samospráva) a súkromný sektor (podnikateľské subjekty, odborná verejnosť).
„Integrovaný prístup aktérov by mal smerovať k posilneniu a skvalitneniu prípravy na riadenie rizika hrozieb, a zároveň k zlepšeniu samotného systému riadenia rizík bezpečnostných hrozieb, mimoriadnych udalostí a krízových situácií,“ uvádza sa v materiáli. Dokument dodáva, že posilnenie a modernizácia vedomostných a technologických kapacít aktérov krízového riadenia má viesť k zvýšeniu odolnosti krajiny voči hrozbám a k zníženiu dôsledkov ich dopadu na funkčnosť štátu a na zdravie a životy jeho obyvateľov.