BRATISLAVA 4. marca (WEBNOVINY) – Slovensko je opäť majiteľom značky Tokaj. Agentúru SITA o tom informoval tlačový tajomník SNS Peter Paluš. „SNS podnikla prostredníctvom svojho štátneho tajomníka Jána Slabého všetky potrebné kroky, aby v elektronickom Registri chránených označení pôvodu (CHOP) bol aj pre Slovensko zaregistrovaný názov Vinohradnícka oblasť Tokaj“, uviedol Paluš. Kauza vznikla po tom, čo Maďarsko v júli svojvoľne, napriek dohode, že každá zmena v legislatíve bude konzultovaná najprv s druhou stranou, zmenilo vo svojej legislatíve dohodnutý názov Tokaji na Tokaj. Zároveň požiadalo Európsku komisiu o chránené označenie pôvodu Tokaj. Komisia 1. decembra 2009 zverejnila vo vestníku ich návrh. Pritom Slovensko už v marci 2009 požiadalo o zaradenie názvu Tokaj do tohto registra a jeho požiadavku Európska komisia zamietla. Zverejnením maďarského návrhu v registri začala Slovensku plynúť dvojmesačná lehota, v rámci ktorej mohlo žiadosť pripomienkovať. Ministerstvo pôdohospodárstva SR zaslalo list eurokomisárke pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischer Boelovej, ktorú žiada o pomoc pri riešení „nikdy nekončiaceho príbehu v oblasti Tokaja“, ako vtedy kauzu označil minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan.
Štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Ján Slabý rokoval v európskej Komisii pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v Bruseli. „Mali sme dostatok zásadných a pádnych argumentov a tak sa nám po tvrdých a ťažkých rokovaniach podarilo dosiahnuť pozitívny výsledok, „ konštatoval Paluš. K zmene došlo 26. februára tohto roku. „Potvrdením našich argumentov je aj to, že zmena bola priznaná k tomu istému dátumu ako v Maďarsku“, teda od 1. augustu 2009.
Podľa štátneho tajomníka Slabého tu Tokaj reálne je, a ak by malo byť to, či Tokaj je, alebo nie je v rukách úradníkov, tak by to nebolo dobré. „Podstatné je, že sa nám to podarilo dokázať a dotiahnuť tam, aby ľudia, ktorí to víno dorábajú ho mohli dorábať a naďalej predávať, tak ako doteraz,“ povedal Slabý na štvrtkovej tlačovej konferencii. Ako ďalej uviedol, zápis Tokaja je len jednou etapou celého mechanizmu, ktorý pokračuje ďalej takzvanou špecifikáciou, na ktorej teraz pracuje Slovensko aj Maďarsko, a ktoré ešte budeme musieť jednoznačne v Bruseli obhájiť. Táto špecifikácia znamená podľa neho jednoznačné zadefinovanie pestovateľských podmienok, zadefinovanie schválených odrôd, z ktorých sa môže pestovať, postup pri výrobe, spôsob fľašovania, teda všetko, čo súvisí s výrobou tokajského vína. „Tu je práve oblasť, na ktorej už dlhodobejšie spolupracujú naša samospráva Tokaja s maďarskou tokajskou samosprávou,“ povedal Slabý. Tieto veci podľa neho vieme lepšie presadiť spoločne. „Predsa nám ide o to, aby sa Tokaj vyrábal u nás a v Maďarsku, aby sa nedal vyrábať v Austrálii. Tu nie je podstatné, ako si kto myslí, akí sme veľkí, alebo dôležití, podstatní sú tí ľudia, ktorí ten Tokaj robia,“ povedal Slabý.
Za problémy pri označovaní vín názvom „Tokaj“ mohol podľa decembrových vyjadrení poslanca Národnej rady SR Zsolta Simona (Most-Híd) diletantizmus Ministerstva pôdohospodárstva SR (MP SR). Podľa neho totiž v slovenskej legislatíve chýbalo označenie oblasti Tokaj, to vystriedalo označenie Tokajská vinohradnícka oblasť. „Je príznačné, že jedným z tých, ktorí najviac farizejsky strašili, že Slovensko príde o značku Tokaj, bol bývalý minister Zsolt Simon z vtedajšieho SMK, o ktorom je známe, že v roku 2004 podpísal s maďarským ministrom bezprecedentnú dohodu o výmere tokajských honov na území SR, kde Slovensko okradol o viac ako o 300 hektárov, čo predstavuje viac ako tretinu celkovej výmery,“ uviedol vo štvrtkovom stanovisku SNS Paluš.
SITA
