Priatelia, prepis, ktorý zverejňujem nižšie, je z mája 1996. Ide o telefonický rozhovor medzi vtedajším ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom a riaditeľom SIS Ivanom Lexom. Ten sa odohral po únose syna prezidenta SR Michal Kováča do Rakúska. Tí dvaja sa bavia o tom, že sa treba zbaviť nepohodlného vyšetrovateľa, ktorý nejde podľa ich predstáv a nebodaj by vyšetrovanie únosu išlo takým smerom, že by aj pravda o únose Michala Kováča ml., vyšla na povrch… Tu je prepis časti ich rozhovoru:
Hudek: „No. Som bol aj za starým (Pozn.: Za V Mečiarom).“
Lexa: „Si mu to dal?“
Hudek: „No ukázal som mu, on si to prečítal.“
Lexa: „No lebo mi hovoril, vieš. Bol som s ním.“
Hudek: „No a však som mu aj povedal, že ako budeme postupovať ďalej.“
Lexa: „A dáme ešte tomu vyšetrovateľovi, hej?“
Hudek: „No však ten, toho kopneme do gúľ.“
Lexa: „Tak zajtra ho kopneš do gúľ?! Keď ho kopneš do gúľ, dám ti pusu na čelo.“ (smiech obaja)
Lexa: „Hej?“
Hudek: „No.“
Lexa: „A spraví to tento prokurátor, alebo ty?“
Hudek: „No tak je to, nie oni to vyberú. To je super. Že keď dvakrát spravil to isté…“
Lexa: „Jasné, jasné.“
Hudek: „Takže ráno by sa to malo odohrať.“
Lexa: „A toho krajského, toho odjebeš tiež, toho vieš, toho našeho?“
Hudek: „To postupne. Však to som im naznačoval, že ako toto, vieš no…“
Lexa: „Jasné.“
Hudek: „Ja si myslím, že teraz sa to dobre vyvíja.“
Lexa: „Dobre, toto je dobre. Čo?“
Hudek: „Ty, mám lepšiu náladu.“
Lexa: „Kurva, aj ja mám lepšiu náladu. Mne to šéf hovoril, vieš?“
V piatok som bol svedkom niečoho podobného, mal som deja vu. Také, o ktorom som bol presvedčený, že už k tomu nepríde. Od roku 1996 sme urazili obrovský kus cesty. Len sme niekde zle odbočili. Ja tvrdím, už desaťročia, že po roku 1998, keď žiadna slovenská vláda a parlament, nechceli meniť Mečiarov volebný zákon, ktorým zo Slovenska urobil jeden volebný obvod. Čím umožnil, aby sa hocijaká luza vyštverala na kandidátke patričnej strany do parlamentu. Čo ďalej umožňuje, aby hocijaká luza aj na Slovensku vládla. Bolo tu už všeličo.
Dzurinda, ktorý nedávno vyjavil nápad z paralelného vesmíru o svojich úvahách návratu do politiky, Fico, ktorého politické skoro až spopolnenie sa pretransformovalo do zatiaľ monumentálneho návratu. Tu treba dodať, že hlavným architektom a autorom tohto Ficovho úspechu je Igor Matovič. Teda nie len on. Aj jeho poddaní.
Prepis, ktorý som zverejnil, mi pripomenula piatková tlačovka Roberta Fica, na ktorej čítal prepisy odposluchov vyšetrovateľov NAKA, Jána Čurilu a ďalších. No… Nebol som, nie som volič Smeru. Naopak. V minulosti som mal s touto stranou dosť silné konflikty, hoci prvoplánoví analytici, najmä tu na FB každého, kto kritizuje bandu Matoviča, automaticky zaraďujú ako podporovateľa Smeru
Keď bol zverejnený prepis rozhovoru Lexa – Hudek, nastálo doslova mediálne peklo. Oprávnene. Do dnešného dňa je tento prepis, resp. obsah rozhovoru, ako keby referenčnou hodnotou manipulatívnosti a spolitizovania vyšetrovania zločinov, ovplyvňovania vyšetrovateľov.
Stále si myslím, že žijem vo svete, v ktorom ak sa niečo podobné zopakuje, nastane podobné mediálne peklo. Ale povedzme si najprv, čo mám na mysli. Mám na mysli úmysel vyšetrovateľov Čurilovcov podpáliť svojej kolegyni Santusovej auto… Za tie tri bodky si dosaďte môj úžas a neschopnosť stráviť, čo som napísal. Podpáliť svojej kolegyni auto…? Skrátka vyšetrovatelia, ktorých niektoré propagandisticko-aktivistické média označili za čestných elitných policajtov, chceli svojej kolegyni podpáliť auto.
Ako v lacnom mafiánskom filme. Lenže toto je realita. Dnes, nie vtedy, keď to povedal, ale až dnes sa potvrdili slová exprezidenta Kisku. Dnes sme sa totiž dozvedeli, že Slovensko je naozaj mafiánsky štát. Slovensko, jeho predstavitelia, tí, ktorí majú chrániť spravodlivosť a zákony v tejto krajine, používajú mafiánske metódy. Sú to skrátka mafiáni. A byť mafiánom je nadpolitické. Nadstranícke. Tu neplatí, že o tom hovorí Fico. Ak hrozí zemetrasenie a oznámi to Fico, budem utekať. Neumriem iba preto, aby som nedal Ficovi za pravdu.
Santusová bola vedúca špecializovaného vyšetrovacieho tímu zriadeného v pôsobnosti Úradu inšpekčnej služby a všeobecne sú známe okolnosti okolo zmareného zásahu. Santusová a jej tím spravili zásah na bývalých takáčovcov, ktorých upodozrievali, že zmanipulovali výpovede v mediálne známej kauze Očistec. Zásah prerušil vtedajší policajný prezident Peter Kovařík.
Možný zločinec (to sa však musí preukázať) Kovařík reagoval, že Santusová porušila interné predpisy a nemala na zásah povolenie od kompetentnej osoby. Následne ste určite zaznamenali aj verejné pokusy o kriminalizovanie Santusovej. V piatok to ale celé prepuklo… A Robert Fico k tomu šikovne urobil tlačovku. V piatok sme sa dozvedeli, že v tomto štáte fungujú mafiánske štruktúry až na najvyššej úrovni. Siahajú až po úroveň ministra vnútra. Toto však vyvoláva ďalšie otázky. Kam sme sa posunuli od r. 1996? Napísal som, že okamžite po zverejnení nahrávky Lexa-Hudek nastalo mediálne peklo.
V piatok, po tom, ako Fico predniesol závažne fakty o mafiánskych praktikách v bezpečnostných zložkách, sa ho redaktor verejno-právnej RTVS išiel pýtať na hlasovanie o zmluve s USA!!! Áno, až takúto politickú a žurnalistickú negramotnosť dnes vidíme. Bežne. Pozeral som aj na stránky najvyhlásenejších, mienko a pravdo-tvorných médií. Objektívne musím povedať, že Pravda.sk to mala hneď ako prvé. Ďalej aj hnonline a topky, ale už menej výrazne. Na tých najpravdo-tvornejších som sa dozvedel najmä to, že sa treba zbaviť Maroša Žilinku. A sme pri meritu veci. Okrem iného, v piatk sme sa konečne dozvedeli aj jeden z dôvodov, prečo sa treba zbaviť Maroša Žilinku. On nie len že išiel do Ruska na oslavy 300 výročia tamojšej prokuratúry, hoc aj s inými kolegami, napríklad z Belgicka.
On totiž NESPOLUPRACUJE!!! On chce ísť podľa zákona! Z toho vyplývajú nepríjemné konzekvencie! Možno niekto pôjde do basy… Možno sa dozvieme, že pravdy, ktoré sme mali tesať do žuly, sú vytesané do syra a ten začína podliehať skaze… Možno sa niekomu rúca domček z kariet a aj keď tento domček usilovne zliepa, z kariet domček skrátka nikdy nebude! Majú strach a majú ho mať prečo.
Fanatická snaha zbaviť sa Žilinku je až príliš fanatická na to, aby bola úprimná. Takto – verím, že zo strany Šeligu, Baránika a im podobných, takisto mentálne znevýhodnených, ide iba o naimplementované pravdy naozajstných zločincov a Šeliga a spol. sa takto stali užitočnými idiotmi mafie.
Možno pravda, ktorá raz vyjde na povrch, bude pre niekoho tak neuveriteľná, ako bolo pre mňa neuveriteľné ešte pred dvoma rokmi, že na Slovensku, v Európe, vo svete, sa môže diať to, čo sa deje dnes. Masívna strata slobody a pokus o nadvládu totality. A stalo sa. A stať sa môže aj toto. Aby sa to nestalo, aby sme nezistili, kto je tu mafián, treba sa zbaviť Žilinku. On je totiž naozaj ich najväčší omyl. Našťastie.
Médiá si dnes neplnia svoju úlohu. Sú poplatné svojim donorom, ale aj politicky sú skorumpované. Navyše, snažia sa modelovať realitu, dávajú sa do pozície arbitrov v prípadoch, kedy im to nanáleží. Ako napr. v medicíne, v práve. Napriek tomu im to tolerujeme. Väčšina zo strachu. Neviem, čo by sa muselo stať, aby to bolo na ich prvej stránke… Lebo to, čo sme sa dozvedeli dnes, je absolútny rozvrat právneho štátu a pokiaľ sa nič nestane, potom je to aj legitimizácia vlády mafie. A nič… Nič!
Novinár z verejno-právnej RTVS sa chce opýtať na zmluvu s USA! Tu mu niekto práve oznámi, z materiálov GP, že tento štát je v rozklade, že sa tu mafiánsky zneužívajú bezpečnostné zložky voči vyšetrovateľke, kolegovia jej chcú podpáliť auto a nič!!! Ide sa ďalej! Minister neodstúpi, žiadna mediálna búrka… Večer v ten istý deň, kedy sme sa dozvedeli, ako sa rozkladá pred našimi očami Slovensko – nič… Pravdo-tvorné denníky naďalej rozoberajú, ako sa zbaviť Žilinku. Lebo niekomu nevyhovuje zverejnenie týchto škandalóznych faktov. Komu? Špeciálnej prokuratúre, ministerstvu vnútra, Matovičovi, Hegerovi, Sulíkovi… Kde mám prestať? Kde končí táto reťaz prehnitosti a zla?
Raz, dávno to bolo, ešte za vlády Fica s Mečiarom a Slotom som povedal, že tento štát musíme založiť odznovu. Vtedy som to myslel viac menej obrazne. Dnes prišlo na moje slová. Dnes to nie je „obrazne“. Musíme vymeniť Ústavu SR.
Nie preto, lebo je zlá. Preto, lebo títo nímandi nám ukázali, že je možné ju porušiť. Tento biľag z nej nikto nezmyje. Máme ústavu, ktorú vládna moc až brachiálne porušila a nič. Nič sa nestalo. Musíme mať mediálny zákon, ktorý nedovolí médiám robiť arbitrov aj v spomínanej medicíne, robiť politiku, zamlčiavať informácie, podporovať zločincov, nesmieme mať médiá také, že sudcovia sa boja súdiť podľa práva a svedomia, lebo tieto ich ostrakizujú, kriminalizujú, ako to dnes robia so Žilinkom…
Musíme tu zmeniť veľmi veľa toho. Musíme zmeniť ale najprv nás. V prvom rade – prestaňte sa, konečne báť!!! Už sa sakra prestaňte báť! Keď je niečo zle, je to zle, nie je to skoro zle, možno zle, je to zle!!! Keď vám berú slobodu, tak ste otroci! Nie ste možno otroci, možno slobodní…! Prestaňte sa báť a potom môžeme založiť Slovensko odznovu!