Slovensku sa v období pred finančnou krízou darilo dobiehať západnú aj českú ekonomickú úroveň, v posledných rokoch však stagnujeme.
Ako sa ďalej uvádza v komentári Národnej banky Slovenska (NBS) porovnávajúcom vývoj Českej a Slovenskej republiky po rozpade ich spoločného štátu, štartovacia pozícia Slovenska nebola v prvých rokoch jeho existencie dobrá, keď v roku 1995 hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosahoval ani polovicu krajín dnešnej EÚ 27.
Dobiehanie sa takmer zastavilo
Slovensko pritom nezaostávalo len za krajinami EÚ 27, ale aj za Českom, ktoré už v tomto období dosahovalo 77,9 % úrovne krajín EÚ 27.
Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 % priemeru EÚ 27 a zhruba 90 % českej úrovne a výraznejšie predbehlo aj Maďarsko a Poľsko.
Rodinné podniky čakajú od budúceho roka zmeny, štát zlepší ich podmienky
„Po roku 2010 však slovenská ekonomika stratila dych a dobiehanie západu sa takmer zastavilo,“ konštatujú analytici NBS.
Rast HDP sa pretavil aj do rastu priemernej mzdy v stálych cenách, ktorá sa medzi rokmi 1993 a 2021 zhruba zdvojnásobila. Podobne priemerný starobný dôchodok dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z roku 1993.
Vzrástlo zadlženie
Slovenské mzdy a dôchodky však zaostali za vývojom v Česku, keď bola česká priemerná mzda v roku 2021 až 2,5-krát vyššia ako v roku 1993.
Okrem nárastu reálnej mzdy však vzrástlo aj zadlženie domácností. Z hľadiska krajín V4 je u nás dlh domácností najvyšší.
Vláda chce podnikateľov stimulovať k investíciám aj napriek energetickej kríze, podmienky investičnej pomoci sa zmiernia
Zadlžil sa však aj štát. V roku 1995 bol verejný dlh Slovenska mali o niečo vyšší ako 20 % HDP. Odvtedy dlh k veľkosti ekonomiky narástol trojnásobne a za rok 2021 už presahuje maastrichtskú hranicu 60 % HDP.
Ani v Českej republike neostal dlh na úrovniach ako na začiatku existencie samostatného štátu. Od úrovne presahujúcej 13 % HDP v roku 1995 sa dostal v roku 2021 na hranicu 42 % HDP.
Trh práce zaostával
Slovensko malo podľa analytikov horšiu východiskovú pozíciu aj v prípade trhu práce. V roku 1993 dosiahla u nás miera nezamestnanosti 14,4 %, čo bolo trikrát viac ako v Čechách. Na prelome storočí sa u nás miera nezamestnanosti približovala k 20 %.
Nasledoval však postupný pokles, ktorý len dočasne prerušila finančná kríza a jej následky. Miera nezamestnanosti dosiahla historické minimum v roku 2019 na úrovni 5,7 %.
Aj v tomto prípade sa lepšie darilo Česku, ktoré zaznamenalo najnižšiu mieru nezamestnanosti spomedzi všetkých krajín únie na úrovni 2 %.