BRATISLAVA 5. mája (WebNoviny.sk) – Členské štáty OSN odporúčajú Slovensku pristúpenie k Istanbulskému dohovoru či Medzinárodnému dohovoru o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín.
Ratifikáciu spomínaných dohovorov adresovali Slovenskej republike členské štáty OSN v rámci tretieho kola Univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva. Slovensko ich však neakceptovalo.
Slovensko viaceré odporúčania akceptuje
Na druhej strane viaceré odporúčania SR akceptovala. Patria medzi ne napríklad potláčanie extrémizmu a nenávistných prejavov, vrátane zlepšenia ochrany novinárov, ako aj urýchlené vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a potrestanie jej páchateľov. Vyplýva to z Odporúčaní adresovaných Slovenskej republike počas tretieho kola Univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva.
Svetový deň slobody tlače pripomína, že bezpečnosť novinárov je po vražde Kuciaka prvoradá
Materiál predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a pripomienkovať sa dá do 10. mája. Slovenskú republiku členské štáty OSN posudzovali 28. januára. Do hodnotenia sa zapojilo 82 štátov, z nich 22 členských krajín EÚ a Slovensku spolu adresovali 195 odporúčaní. Prehľad odporúčaní poskytuje obraz o stave ochrany a podpory ľudských práv z pohľadu členských krajín OSN v oblastiach v ktorých, podľa ich názoru nebol na Slovensku pokrok alebo kde zaostávame.
Štáty ocenili pokrok SR
Z iniciatívneho materiálu vyplýva, že členské štáty OSN ocenili pokrok, ktorý Slovenská republika dosiahla pri posilňovaní legislatívneho a inštitucionálneho rámca ochrany ľudských práv. Osobitne ocenili vytvorenie inštitútov komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a komisára pre práva dieťaťa, ako aj prijatie viacerých strednodobých stratégií a akčných plánov na ochranu ľudských práv v Slovenskej republike.
Medzi témy, na ktoré sa sústredili členské krajiny OSN vo svojich odporúčaniach adresovaných SR, patrí aj prijatie opatrení vo vzťahu k rómskej populácii vo všetkých oblastiach ich života a zvýšenie úsilia o ich integráciu do spoločnosti a zvýšenie úsilia v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Takisto odporúčajú pokračovanie v ochrane a podpore práv LGBTI osôb a v úsilí o zlepšenie rodovej rovnosti v krajine. Viaceré štáty považujú za dôležité aj uskutočnenie legislatívnych krokov potrebných na zabezpečenie toho, aby Slovenské národné stredisko pre ľudské práva bolo plne v súlade s Parížskymi princípmi. Podľa niektorých krajín by sa na Slovensku mala zvýšiť účasť žien v politickom živote, tiež by sa ale malo viac venovať problémom reprodukčného zdravia.
Aktívny záujem štátov
Tretie kolo hodnotenia Univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva vo všeobecnosti prinieslo nárast počtu odporúčaní pre SR. Spolu ich je 195, čo je o 49 odporúčaní viac ako v predošlom 2. kole hodnotenia. „V porovnaní s 1. kolom Univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva, kedy Slovenská republika dostala 91 odporúčaní, sa v 2. kole zvýšil ich počet na 146 odporúčaní. Rastúci počet odporúčaní je prejavom aktívneho záujmu a prístupu štátov k mechanizmu Univerzálneho periodického hodnotenia. Na druhej strane však práve takýto prístup môže do značnej miery predstavovať ohrozenie celého mechanizmu, kedy štáty jednoducho nebudú schopné vysporiadať sa s obrovským počtom odporúčaní. Kvôli nezvládnuteľnému počtu odporúčaní môže zlyhať ich prípadná implementácia, teda hlavný zmysel Univerzálneho periodického hodnotenia,“ konštatuje ministerstvo zahraničných vecí v materiáli.
Jedným z východiskových dokumentov pre posudzovanie SR bola situačná správa o ochrane ľudských práv v SR. Ďalším zdrojom informácií bola kompilácia odporúčaní zmluvných orgánov a osobitných procedúr Rady OSN pre ľudské práva vypracovaná Úradom vysokej komisárky OSN pre ľudské práva a informácie od iných relevantných subjektov. Odporúčania adresované SR v rámci Univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva nie sú sú právne záväzné. Napriek tomu sa od štátov očakáva, že sa nimi budú skutočne zaoberať a pristúpia k prijatiu opatrení na ich naplnenie. Povinnosťou SR je vyjadriť sa k akceptácii, čiastočnej akceptácii, respektíve k odmietnutiu odporúčaní do 10. júna.