Slovensko je podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka (nom. SaS) pripravené diskutovať o vytvorení Európskej zdravotníckej únie.
Šéf slovenskej diplomacie to povedal po prvom prejave predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyen o stave Európskej únie (EÚ). Ten sa dá svojou vážnosťou prirovnať k tomu, keď slovenský prezident prednáša správu o stave republiky.
Diskusie o Európskej zdravotníckej únii
„Ukázala aj emóciu, ktorá v európskej politike často absentuje a tým vzďaľuje Brusel od občanov. Čo hovorila, bolo zrozumiteľné. Osobitne v tej časti, ktorá ponúkla pohľad na to, čo treba urobiť v EÚ v reakcii na COVID-19. Máme však mnoho ďalších oblastí, kde musíme konať spoločne, aby EÚ prinášala občanom konkrétne výsledky,“ uviedol minister Korčok.
Pandémia podľa šéfa diplomacie ukázala slabiny koordinácie EÚ v zdravotníctve. Aj preto je Slovensko pripravené diskutovať o Európskej zdravotníckej únii. Korčok ale dodáva, že musí byť jasné, aká bude jej pridaná hodnota.
Ambiciózny plán na zníženie emisií
Pokiaľ ide o klimatickú zmenu, ohlásený cieľ znížiť do roku 2030 emisie o 55 percent je podľa neho veľmi ambiciózny a dosiahnuť ho je možné len s dostatočnou finančnou podporou z EÚ.
„Osobitne oceňujem jasné posolstvo predsedníčky Európskej komisie v oblasti zahraničnej politiky EÚ. Musíme posilniť našu akcieschopnosť na medzinárodnom poli. Náš reálny vplyv vo svete silne zaostáva za ambíciami EÚ stať sa globálnym aktérom,“ zdôrazňuje šéf slovenskej diplomacie.
Šírenie koronavírusu v Európe ukazuje na potrebu koordinácie krokov na európskej úrovni, tvrdí Beňová
Korčok si myslí, že sila EÚ vo svete je priamo úmerná jednote v jej vnútri, teda aj v tom, ako dokáže prekonať rozdiely v citlivých témach, akou je napríklad migrácia.
Dodáva, že víta nové návrhy, ktoré má komisia predstaviť v priebehu budúceho týždňa a verí, že budú o reálnych, udržateľných riešeniach a nerozdelia členské štáty ako v roku 2015.
Von der Leyenová správne načrtla priority EÚ
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen predniesla v stredu 16. septembra pred poslancami Európskeho parlamentu premiérový prejav o stave Európskej únie, v ktorom predstavila priority komisie pre nasledujúcich 12 mesiacov.
Napriek tomu, že svet momentálne bojuje s pandémiou koronavírusu, súčasné obdobie označila ako „veľkú príležitosť na uskutočnenie zmien”.
Koronavírus, brexit, životné prostredie a Magnitského zákon. Von der Leyen zhodnotila stav Európskej únie
Slovenskí europoslanci sa zhodujú v tom, že Leyen správne načrtla priority, ktorým sa EÚ musí venovať. Sú nimi digitalizácia, ochrana životného prostredia a zdravotníctvo.
„Prvý prejav predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen pred plénom Európskeho parlamentu o stave Únie bol podľa očakávania výrazne ovplyvnený pandémiou vírusu COVID-19 a súvisiacim zmierňovaním jej dopadov na hospodárstvo Európskej únie a jej členských krajín,“ uviedla Monika Beňová (Smer-SD/S&D).
To, že sa šéfka komisie v prejave venovala digitalizácii, ocenil Ivan Štefanec (KDH/EPP). Tak, ako v prípade boja s pandémiou, aj pri budovaní digitálnej ekonomiky musia podľa neho členské štáty postupovať spoločne.
EÚ sa podľa Nicholsonovej musí zlepšiť v prioritizácii
Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS/ECR) si myslí, že výsledky využitia finančných prostriedkov jednotlivými štátmi budú závisieť od dodržiavania podmienky štrukturálnych reforiem.
„Stojí pred nami obrovská výzva a EÚ sa musí zlepšiť v prioritizácii, aby sme budúcim generáciám zanechali dlhodobú pridanú hodnotu a nie iba zoznam ambicióznych projektov a čo je ešte dôležitejšie – dlhov,“ zdôraznila predsedníčka výboru EP pre sociálne veci a zamestnanosť.
Jej stranícky kolega Eugen Jurzyca (SaS/ECR) ocenil, že predsedníčka EK „vyslala jasný geopolitický signál“ a za pekné označil jej poďakovanie ľuďom, ktorí boli a sú v boji s koronavírusom v prvej línii.
Hojsík a Wiezik ocenili časť o klimatickej kríze
Europoslanci Martin Hojsík (PS/Renew) a Michal Wiezik (Spolu/EPP) ocenili, že Von der Leyen venovala veľkú časť svojho prejavu klimatickej kríze.
„Slovensko sa už nemôže vyhovárať, keď premrhá príležitosti, aké nám EÚ ponúka. Je rad na našej vláde spraviť rázne kroky a prebudovať priemysel na zelenší, prejsť na cirkulárnu ekonomiku a radikálne znížiť emisie skleníkových plynov, aby sme tak ako Slovensko dosiahli európsky cieľ bezuhlíkovej ekonomiky,“ uviedol Hojsík.
To, že sa v prejave nedotkla nutnosti reformy spoločnej agrárnej politiky EÚ a nespomenula potrebu ochrany ekosystémov a biodiverzity europoslanca Wiezika sklamalo.
Koronakríza ukázala dve strany Európskej únie
Podľa Michala Šimečku (PS/Renew) koronakríza ukázala dve strany EÚ. Prvotnú reakciu členských štátov označil za intuitívnu a rozdrobenú, no v reakcii na následnú ekonomickú krízu však podľa neho krajiny ukázali, ako to vyzerá, keď sa EÚ odváži myslieť vo veľkom.
„Dobre si túto odvahu zapamätajme a zachovajme aj do budúcnosti,“ zdôraznil.
Podľa Vladimíra Bilčíka (Spolu/EPP) Von der Leyen jasne povedala, že Európa potrebuje po pandémii zelenú a modernú obnovu. Preto je kľúčové, aby Slovensko predstavilo také reformné priority, ktoré európsky plán obnovy pretavia do čistejšej, zdravšej a vzdelanejšej budúcnosti.
O svojej digitálnej nezávislosti rozhodnú aj malé krajiny
Roberta Hajšela (Smer-SD/S&D) potešilo, že v čase koronakrízy zdôraznila nevyhnutnosť finančného posilnenia Európskej zdravotnej únie, čo by podľa neho bolo nápomocné pre krajiny ako Slovensko v prípade prepuknutia výraznejšej druhej vlny ochorenia COVID-19.
Podľa Miroslava Číža (Smer-SD/S&D) je zásadné, akým spôsobom budú odkazy prejavu pretransformované do Pracovného programu EK na rok 2021 a do jednotlivých legislatívnych návrhov.