BRATISLAVA 4. decembra (WEBNOVINY) – Slovenskí žiaci si pohoršili vo všetkých troch sledovaných oblastiach medzinárodnej štúdie PISA – v matematickej, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti.
Prvýkrát od roku 2003, odkedy sa Slovensko do medzinárodného testovania zapája, sú výsledky slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach výrazne nižšie, ako je priemer krajín OECD.
V matematickej gramotnosti sa naši žiaci zhoršili v priemere oproti predchádzajúcemu testovaniu o 15 bodov, v čitateľskej o 14 bodov a v prírodovednej o 19 bodov.
Značne u nás narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej skupine, teda s najnižšou úrovňou vedomostí. Zároveň klesol počet najlepších žiakov s top vedomosťami vo všetkých troch sledovaných oblastiach. Vyplýva to z výsledkov medzinárodného testovania PISA 2012, ktoré v utorok zverejnilo ministerstvo školstva a Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania.
O štúdii PISA
Štúdia PISA sa vo svete uskutočňuje od roku 2000 v trojročných cykloch a poskytuje údaje o vedomostiach a zručnostiach 15-ročných žiakov zúčastnených krajín v troch oblastiach – čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti.
Jej cieľom nie je hodnotiť výkony jednotlivých žiakov alebo škôl, ale sledovať výsledky vzdelávacích systémov krajín. Slovensko sa do štúdie zapája od roku 2003.
Do štúdie PISA sa v roku 2012 zapojilo celkovo 65 krajín sveta, z toho 34 krajín OECD a 31 tzv. partnerských krajín. Celkovo na svete otestovali viac ako 500-tisíc žiakov.
V matematike sme pod priemerom
Na testovaní sa u nás v apríli 2012 zúčastnila reprezentatívna vzorka 15-ročných žiakov, ktorých bolo viac ako 5700 z 231 škôl – základných, štvorročných i osemročných gymnázií a stredných odborných škôl.
Testovanie sa vlani zameralo na matematickú gramotnosť, v ktorej sme sa oproti roku 2009 prepadli na úroveň pod priemerom krajín OECD.
Slovenská republika dosiahla v matematickej gramotnosti v roku 2012 výkon na úrovni 482 bodov a nachádza sa pod priemerom zúčastnených krajín OECD.
Naši žiaci dosiahli štatisticky významne nižší priemerný počet bodov z matematickej gramotnosti oproti všetkým predchádzajúcim rokom (2003, 2006 aj 2009). Oproti roku 2009 si naši žiaci pohoršili v priemere o 15 bodov. Pre Slovensko to znamená pokles z priemeru na úroveň pod priemerom krajín OECD.
V testovaní 2012 sa naši žiaci v matematickej gramotnosti umiestnili na 23. až 29. mieste spomedzi 34 krajín OECD. V medzinárodnom porovnaní všetkých 65 zúčastnených krajín sme skončili na 31. až 39. mieste. Porovnateľný výkon s našou krajinou v matematickej gramotnosti dosiahli Nórsko, Portugalsko, Taliansko, Španielsko, Ruská federácia, Spojené štáty americké, Litva, Švédsko a Maďarsko.
Z krajín OECD dosiahlo v matematickej gramotnosti výrazne nižší výkon ako Slovensko len päť krajín – Izrael, Grécko, Turecko, Čile a Mexiko.
Úroveň vedomostí klesá
Vedomostná úroveň u nás poklesla na takmer všetkých typoch škôl. Oproti roku 2009 narástla riziková skupina žiakov, teda tých s najnižšou úrovňou vedomostí, a to na základných školách a na stredných odborných školách bez maturity.
Kým v roku 2003, keď bola matematika tiež hlavnou sledovanou oblasťou, sa v rizikovej skupine nachádzalo približne 20 percent žiakov, v roku 2012 ich je už viac ako štvrtina (27,5 percenta). „Alarmujúci je najmä pokles zastúpenia najúspešnejších žiakov v top vedomostnej úrovni na 8-ročných gymnáziách,“ konštatuje správa o výsledkoch PISA 2012.
Slovenská republika dosiahla v čitateľskej gramotnosti 463 bodov a nachádza sa na 32. mieste v rámci 34 krajín OECD a na 43. mieste zo všetkých 65 zúčastnených krajín. Z krajín OECD dosiahli významne nižšie výsledky v porovnaní s nami iba Čile a Mexiko.
Aj v predchádzajúcich cykloch sa výkony slovenských žiakov v čitateľskej gramotnosti nachádzali pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Oproti roku 2009 sa však priemerný výkon našich žiakov v čitateľskej gramotnosti ešte znížil o 14 bodov a zastúpenie žiakov s najnižšou úrovňou vedomostí sa zvýšilo o šesť percent.
Výsledkom je, že až 28,2 percenta žiakov sa svojím výkonom zaradilo do rizikovej skupiny, čo znamená, že títo žiaci nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú tak potrebné pre ďalšie vzdelávanie.
Zhoršili sa aj vedomosti o prírode
V prírodovednej gramotnosti Slovensko dosiahlo 471 bodov a medzi 34 krajinami OECD sa tak umiestnilo na 28. až 31. mieste, v porovnaní so všetkými zúčastnenými krajinami sme skončili na 39. až 42. mieste. Aj v prírodovednej gramotnosti sme skončili pod priemerom zúčastnených krajín OECD.
To sa síce dialo už aj v predchádzajúcich cykloch PISA v rokoch 2006 a 2009, vlani však v testovaní naši pätnásťroční žiaci dosiahli ešte o 19 bodov nižší priemerný výsledok ako v roku 2009. Z krajín OECD výrazne nižší výkon ako Slovensko v prírodovednej gramotnosti dosiahli iba Čile a Mexiko.
V roku 2012 sa v najnižšej – rizikovej – skupine žiakov v prírodovednej gramotnosti umiestnilo 26,8 percenta slovenských žiakov, čo predstavuje významný nárast v porovnaní s rokom 2009. Znížil sa aj percentuálny podiel žiakov v top skupine, ktorá zahŕňa najúspešnejších žiakov.
V minulom roku u nás testovali žiakov papierovo aj elektronicky. Viac ako 1000 žiakov zapojili aj do testovania finančnej gramotnosti. Podrobnejšie informácie o výsledkoch štúdie PISA 2012 je možné nájsť NA TEJTO STRÁNKE.
Minister vie, kde je chyba
Nespokojnosť z výsledkov medzinárodnej štúdie PISA, vyslovil v stredu v parlamente minister školstva Dušan Čaplovič spolu s obavou z ďalšieho možného prepadu. Minister pomenoval ako hlavné príčiny poklesu slovenských žiakov ich skoré rozdelenie do jednotlivých typov škôl, predovšetkým osemročných gymnázií.
Rovnako upozornil na veľký vplyv rodinného zázemia a sociálno-ekonomického statusu pre úspešnosť vo vzdelaní. Oba dôvody podľa ministra vedú k tomu, že medzi jednotlivými školami aj úrovňou vzdelania žiakov sú výrazné rozdiely.
Za prepadom vzdelanosti možno podľa Čaploviča vidieť aj nárast počtu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, nízky status učiteľov a ich postupný odchod zo školstva do profesií s vyššími zárobkami, problémy s odborným vzdelávaním, malú motiváciu žiakov či nízku kvalitu pedagogických dokumentov.
Najhoršie výsledky podľa ministra v testoch dosiahli prvé a štvrté ročníky osemročných gymnázií. Čaplovič sa odvolal na námestníka riaditeľa pre vzdelávanie v OECD a autora medzinárodných testov PISA Andreasa Schleichera, ktorý susedné Česko upozorňoval, že najlepší učitelia pôsobia v elitných školách, čo nie je dobrá stratégia. Problém predstavuje selekcia najlepších a najslabších žiakov, ako aj prístup učiteľov k žiakom. Podľa ministra to platí aj pre Slovensko.