BRATISLAVA 3. septembra (WEBNOVINY) – Ekonomika Slovenska v druhom štvrťroku tohto roka mierne zrýchlila svoju dynamiku. Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR totiž hrubý domáci produkt v sledovanom období medziročne reálne stúpol o 2,5 %, čím zrýchlil svoj rast z prvého štvrťroka o 0,1 percentuálneho bodu.
Zároveň tak ekonomika rástla oproti druhému kvartálu minulého roka rýchlejšie o 1,7 percentuálneho bodu. Hospodárstvo si naďalej drží aj medzikvartálny rast, ktorý po sezónnom očistení dosiahol 0,6 %. V bežných cenách hrubý domáci produkt v druhom štvrťroku medziročne stúpol o 1,9 % na 18,381 mld. eur.
Za rastom stál domáci dopyt
Za rastom slovenského hospodárstva pritom na rozdiel od minulosti stál predovšetkým domáci dopyt, ktorý medziročne vzrástol o 5,8 %. Konečná spotreba medziročne v úhrne stúpla o 3,3 %, z toho konečná spotreba verejnej správy o 5,3 % a konečná spotreba domácností o 2,7 %. Konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam sa rovnako zvýšila o 2,4 %.
Výraznejší rast evidovali štatistici aj pri investíciách. Tvorba hrubého kapitálu bola medziročne vyššia o 16,9 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 6,2 %. Pri externom dopyte sa v medziročnom porovnaní znížila dynamika rastu vývozu výrobkov a služieb o 1 bod na 3,4 %, naopak tempo rastu vývozov sa zrýchlilo o 3,6 percentuálneho bodu na 5,5 %.
Bankoví analytici tvrdia, že zverejnená štruktúra rastu neprekvapila
„Ekonomika pokračovala v trendoch z predchádzajúcich štvrťrokov, kedy sa začal zobúdzať domáci dopyt, ktorý však nahor tlačí aj dovozy, čo sa prejavuje v klesajúcom príspevku čistého exportu k rastu hrubého domáceho produktu,“ uviedol na margo zverejnených čísel Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank. Okrem toho sa podľa neho spomalenie dynamiky našich najvýznamnejších obchodných partnerov na čele s Nemeckom podpísalo pod spomalenie rastu exportov. Ekonomický rast je tak v súčasnosti ťahaný výlučne zotavujúcim sa domácim dopytom. Čistý export podľa Koršňáka zaznamenal negatívny príspevok k rastu ekonomiky prvýkrát od druhého štvrťroka 2011.
Analytici menového úseku centrálnej banky vyzdvihli okrem iného vývoj investícií, ktoré prekročili očakávania prognózy Národnej banky Slovenska. Investičnú činnosť podľa nich zintenzívnili najmä podniky, ale k tvorbe investícií prispela aj verejná správa a banky. „Predpokladáme, že hlavným dôvodom výraznejšej tvorby investícií bola doterajšia dlhodobá investičná poddimenzovanosť podnikateľskej sféry, keď v niektorých odvetviach prevažovala jednoduchá reprodukcia investícií financované len na úrovni odpisov,“ konštatuje menový úsek centrálnej banky.
V druhom polroku však zrejme slovenské hospodárstvo toľko dôvodov na optimizmus dávať nebude. Ekonómovia sa totiž zhodujú, že sa aj v slovenských podmienkach začnú prejavovať dopady ukrajinského konfliktu a spomaľovanie dynamiky nemeckého hospodárstva. VÚB banka napríklad už avizuje, že so svojim pôvodným odhadom tohtoročného rastu na úrovni 2,8 % pôjde čoskoro pod 2,5 %.
„Zhoršená situácia v externom prostredí dáva tušiť, že sa v druhej časti roka nenaplnia naše očakávania reálneho rastu, ktoré počítali s postupným zvýšením dynamiky cez tri percentá. Druhá polovica roka zrejme ani nedosiahne dynamiku z prvej polovice,“ tvrdí analytik banky Andrej Arady. Podobne to vidí aj Mária Valachyová zo Slovenskej sporiteľne. „Očakávame, že spomalenie Nemecka, ktoré sme videli už v prvom polroku, sa môže s oneskorením prejaviť aj na slovenskej ekonomike. Hlavným ťahúňom zrejme aj v druhom polroku zostane domáci dopyt,“ uviedla.
Objem čistých daní z produktov sa zvýšil
V druhom štvrťroku 2014 sa pritom podľa štatistikov vytvorila na Slovensku hrubá produkcia v objeme 43,601 mld. eur, v tom medzispotreba 26,942 mld. eur a pridaná hodnota 16,659 mld. eur. Čisté dane z produktov dosiahli 1,722 mld. eur. V porovnaní s druhým štvrťrokom 2013 vzrástla hrubá produkcia o 2 %, medzispotreba o 1,9 % a pridaná hodnota o 2,3 %. Objem čistých daní z produktov sa zvýšil o 5,2 %.
Z hľadiska ponukovej stránky ekonomiky pridaná hodnota vzrástla najmä vo finančných a poisťovacích činnostiach o 25,4 %, v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 8,5 %, v odborných, vedeckých a technických činnostiach a administratívnych službách o 6,5 %, v informačných a komunikačných činnostiach o 3,2 %, vo verejnej správe, vzdelávaní a v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 2,7 %. Pridaná hodnota klesla v stavebníctve o 7,3 %, v umení, zábave a rekreácii a ostatných činnostiach o 0,9 %. Znížila sa aj v priemysle o 0,8 %, z toho v priemyselnej výrobe o 0,7 %.
Za celý prvý polrok 2014 sa tak na Slovensku vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 35,403 mld. eur, čo v bežných cenách znamenalo medziročný rast na úrovni 1,9 %. V stálych cenách sa oproti prvej polovici roka 2013 tempo rastu hrubého domáceho produktu zrýchlilo o 1,8 percentuálneho bodu na 2,5 %.
Investičná aktivita sa v druhom štvrťroku na Slovensku zvýšila. Celková tvorba hrubého kapitálu totiž podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla od apríla do júna 3,496 mld. eur, čo znamenalo medziročný rast až o 16,9 %. Samotná tvorba hrubého fixného kapitálu, teda investície, sa na tejto sume podieľali čiastkou 3,464 mld. eur a medziročne stúpla o 6,2 %. Rozdiel tvorila kladná hodnota zmeny stavu zásob na úrovni 32 mil. eur.
Najväčší objem investícií smeroval do nefinančných korporácií
Tvorbu hrubého fixného kapitálu pritom podľa štatistikov v sledovanom období najviac ovplyvňoval vyšší objem nakúpených nových fixných aktív o 6,6 % v objeme 3,623 mld. eur. Vzrástol aj objem úbytku použitého dlhodobého majetku o 6 % v hodnote 288,2 mil. eur.
Z celkových kapitálových výdavkov smeroval najväčší objem investícií do nefinančných korporácií 70,3 %. Domácnosti investovali 21,8 %, verejná správa 6 %, finančné korporácie 1,6 % a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 0,3 %. Rast investičnej aktivity vykázali takmer všetky sektory. Vo finančných korporáciách vzrástol objem investícií o 30,5 %, vo verejnej správe o 11,8 %, v nefinančných korporáciách o 7,9 % a v neziskových inštitúciách slúžiacich domácnostiam o 2,3 %. V domácnostiach objem investícií klesol o 1,2 %.
Najviac peňažných prostriedkov na nadobudnutie hrubého fixného kapitálu 25,7 % sa investovalo v činnostiach v oblasti nehnuteľností. Významný bol aj podiel investícií v priemyselnej výrobe na úrovni 22,9 %, dodávke elektriny a plynu 8,2 %, v doprave a skladovaní 8,1 %. Najnižší objem, len 0,1 %, sa vynaložil vo výrobe základných farmaceutických výrobkov a prípravkov.
Stav zásob v ekonomike sa znížil
K medziročnému rastu investičného dopytu prispeli vyššie investície do väčšiny druhov aktív. Celkové investície do strojov a zariadení vzrástli o 9,1 % v dôsledku zvýšenia výdavkov do ostatných strojov a zariadení o 17,3 %. Naopak, investície na obstaranie dopravných prostriedkov sa znížili o 15,3 %. Hodnota stavebných investícií sa zvýšila o 5,2 %, v tom investície do budov na bývanie vzrástli o 7,4 % a do ostatných stavieb o 7,3 %. Viac financií sa vynaložilo aj na zaobstaranie kultivovaných aktív o 2,3 % a menej do nehmotných fixných aktív o 13,9 %.
Stav zásob v ekonomike sa ku koncu júna oproti stavu na začiatku roka 2014 znížil o 158,5 mil. eur. Zníženie zásob ovplyvnil najmä pokles zásob tovaru o 224,9 mil. eur, výrobkov a zvierat o 146 mil. eur a materiálu o 120,8 mil. eur. Naopak, vzrástol objem zásob nedokončenej výroby o 333,2 mil. eur.
Za celý prvý polrok sa tak na Slovensku dosiahla celková tvorba hrubého kapitálu na úrovni 6,186 mld. eur, z čoho objem hrubého fixného kapitálu predstavoval 6,345 mld. eur a zmena stavu zásob bola záporná v sume 158,5 mil. eur. Oproti prvému polroku vlaňajška tak vzrástla tvorba hrubého kapitálu o 11,6 % a v rámci nej tvorba hrubého fixného kapitálu o 5 %.