Futbalisti bratislavského Slovana nie sú po prvom zápase 3. kvalifikačného kola Ligy majstrov 2025/2026 v takej pozícii, v akej chceli byť. V stredu podvečer sa však v Kazachstane, na ihrisku Kajratu Almaty, neudiala z ich pohľadu žiadna katastrofa, ba práve naopak. Prehrať mohli za istých okolností aj vyšším rozdielom, čím by sa dostali do problémov s náročnejším riešením.
Už pred odchodom „belasých“ do Strednej Ázie zaznievali z ich tábora hlasy o náročných klimatických podmienkach, inej typológii hracej plochy, jednoducho o nástrahách, s ktorými sa museli vysporiadať. Samotný duel ukázal, že tieto predikcie boli správne. Ihrisko bolo ozaj atypické, lopta mala často nečakanú trajektóriu a vzduch bol takisto viac riedky ako v našich končinách. To všetko Slovan vedel a trúfam si povedať, že sa s tým vysporiadal veľmi slušne.
Slovan odišiel zo Strednej Ázie s tesnou prehrou, kouč Weiss a stredopoliar Ibrahim s červenou kartou
S výnimkou úvodnej štvrťhodiny mal väčšinu duelu slovenský majster pod kontrolou. Kajrat sa síce dostával častejšie na dostrel Takáča, no obrana fungovala na veľmi solídnej úrovni. Opäť raz klobúk dole pred Kenanom Bajričom, aktuálne možno najdôležitejším hráčom tímu.
Z herného prejavu hostí bolo badateľné, že tréner Vladimír Weiss starší naordinoval o čosi defenzívnejšiu taktiku ako v predchádzajúcich zápasoch v tejto sezóne. Vzhľadom na dôležitosť zápasu a vyššie uvedené okolnosti to bolo správne. Ako pozitívum možno vnímať fakt, že inak ofenzívne esá ako Tigran Barseghjan a Vladimír Weiss mladší skvelo pracovali pod loptou a pomáhali obrane. Defenzíva sa opierala aj o Petra Pokorného, ktorý hral na poste ultradefenzívnej šestky. Tím jednoducho robil to, na čo nie je až tak zvyknutý.
Je jasné, že Slovan chcel byť dozaista nebezpečnejší smerom dopredu, veď prehrávať 1:7 na strelecké pokusy medzi tri žrde, nie je zvyknutý. V stredu však zvíťazil pragmatizmus nad typickou hrou Bratislavčanov.
Niektoré veci určite mrzia. Okrem prehry 0:1 je na škodu, že Slovan sa predstaví v odvete o týždeň doma na Tehelnom poli bez svojho kouča na lavičke a v strede poľa bude po červenej karte absentovať extrémne dôležitý a vo forme hrajúci Rahim Ibrahim.
Emočný skrat Weissa je prirodzenou súčasťou futbalu. Občas sa to jednoducho stane, zvlášť trénerom tohto typu a zvlášť v situácii keď rozhodcovia nezvládajú dianie na hracej ploche. Holandský arbiter skutočne pískal slabo, nepresne , egocentricky a bez citu.
Futbal: Zápas Kajrat - Slovan Bratislava rozhodol gól z penalty, tréner Weiss st. dostal červenú kartu
Penalta, ktorú vyprodukoval striedajúci Danylo Ignatenko, je takisto prvkom, ktorému sa slovanisti mohli vyhnúť. Podľa mnohých to bol prísny verdikt, s čím aj súhlasím, no z niektorých záberov bolo ťahanie za dres viditeľné a v podaní ukrajinského stredopoliara aj netaktické a troška hlúpe.
Záver zápasu nebol výsledkovo pre Slovan dobrý, ale je tu ešte jeden uhol pohľadu. Všetky emócie, vášne a menšie či väčšie krivdy sa premietnu aj do odvtedy v Bratislave. Keďže prvý súboj bol vypätý, aj odveta bude pravdepodobne rovnaká. Táto skutočnosť naláka divákov, ktorí by mali Tehelné pole zaplniť do posledného miesta. Som si navyše istý, že budú ešte hlučnejší ako zvyčajne.
Streda ukázala, že aj hráčska individuálna kvalita je pomerne jasne na strane Slovana. V kombinácií s domácim prostredím, vlastným trávnikom a búrlivými divákmi, by to mala byť ďalšia európska magická noc v podaní „belasých“. Kouč Weiss hovoril pred dvojzápasom, že je to „fifty-fifty“. Nesúhlasil som s tým pred prvým duelom a nesúhlasím ani teraz. Slovan postúpi a vidím to na „seventy-thirty“
