BRATISLAVA 21. septembra (WEBNOVINY) – Slovenskí tenisti zostali v Davisovom pohári reprezentačných družstiev mužov tam, kde výkonnostne momentálne reálne patria. Vlani v septembri proti Srbom sa potvrdilo, že finalisti ročníka 2005 v súčasnosti nemajú na 16-člennú svetovú skupinu.
Po roku sa však – opäť na tvrdom povrchu v Bratislave – ešte citeľnejšie ukázalo, že si nezaslúžia ani „III. ligu“ tejto súťaže v podobe II. skupiny euroafrickej zóny s Egyptom, Estónskom, Írskom či Monakom (ale čerstvo aj Veľkou Britániou), do ktorej v rozhodujúcom 2. kola play-off I. skupiny euroafrickej zóny poslali Macedónčanov hladko 5:0 bez straty čo i len jediného dejstva.
Proti balkánskemu tímu zloženému zo sporadicky medzinárodne hrajúcich veteránov a zakríknutých mladíkov potvrdil káder pod vedením kapitána Miloslava Mečířa úlohu obrovského favorita. Zmenil svoj doterajší rekord v podobe triumfu 13:1 na sety a 82:40 na gemy dosiahnutý s rovnakým súperom predvlani na jeho pôde v Skopje. Teraz má štatistika ešte lichotivejšiu podobu 13:0 a 78:27.
Uplynulý predĺžený víkend v Sibamac aréne NTC sa namiesto sledovania vývoja skóre očakávaným smerom niesol v znamení miestnej premiéry kontrolného systému Jastrabie oko a najmä rozlúčky Dominika Hrbatého s najcennejším dresom. V prípade 31-ročného Bratislavčana, dvojnásobného spoludržiteľa Hopmanovho pohára a člena tímu úspešného v düsseldorfskom Svetovom pohári, o oprávnenosti tohto prívlastku niet najmenších pochýb. „Srdciar“ Hrbatý schytal spŕšku perlivým od mladíka Martina Kližana a kondičného trénera oboch Ivana Gaboviča po tom, ako na odchode dal Dimitarovi Jotovskému dvoch „kanárov“ a táto lekcia bola kratšia ako štandardná školská hodina – trvala len 44 minút.
Súboj Slovenska s Macedónskom bol pre Hrbatého 26. počas 14 sezón (debutoval v roku 1996 proti Poľsku), čo znamenalo prekonanie národného rekordu Karola Kučeru. Vo dvojhre sa práve vďaka záverečnému triumfu nad Jotovským stal historicky najúspešnejším Slovákom, keď o jedno víťazstvo prekonal spomenutého Kučeru (28:14, resp. 27:11). Uzavretá celková bilancia vo dvojhre i štvorhre je 33 víťazstiev (rovnako ako Kučera) – 25 prehier. Hrbatý v súbojoch o „šalátovú misu“ v minulosti zdolal štyri svetové jednotky – Čiľana Marcela Riosa, Američana Andyho Roddicka, Rusa Marata Safina a Brazílčana Gustava Kuertena.
„Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí ma počas tých štrnástich rokov sprevádzali, pomáhali mi a držali palce. Špeciálne fanúšikom, bez ktorých by som tie veľké veci v tejto súťaži nedokázal,“ povedal pri dojímavej rozlúčke Hrbatý a dodal: „V najlepšom vraj treba skončiť – podľa dnešného výsledku mi to vyšlo.“
„Si najkrajším príkladom pre všetkých, ktorí chcú v športe niečo dokázať. Je mi úprimne ľúto, že sa lúčiš,“ adresoval Hrbatému prezident Slovenského tenisového zväzu Tibor Macko. Generálny sekretár STZ Igor Moška odovzdal Hrbatému panel s troma „daviscupovými“ podobizňami a stovkami odkazov od fanúšikov.
Slovenskému tímu tentoraz nebol zo zdravotných dôvodov k dispozícii čoskoro tridsiatnik Michal Mertiňák ako opora vo štvorhre, čím sa vyznenie tohto odovzdávania štafety novej generácii len umocnilo. Bez dlhodobo so zväzom nepohodnutého Karola Becka, ktorého ochota však možno bude rásť v sezónach pred londýnskymi OH 2012, sa ťažisko presúva na 21-ročného Lukáša Lacka a 20-ročného Martina Kližana. Lacko vstúpil do tejto sezóny na 325. pozícii v renkingu ATP po mimoriadne hluchom období, ale teraz už je na 145. priečke iba o 12 miest za predvlaňajším životným maximom. Šampión z juniorského parížskeho Roland Garros 2006 Kližan sa v rovnakom období katapultoval zo 606. na 248. priečku.
Úradujúci domáci Tenista roka Filip Polášek s Kližanom v sobotu zabral vo štvorhre, ktorá by v tomto zložení mohla mať daviscupovú budúcnosť, a skonštatoval: „Tímy vo svetovej skupine majú v rebríčkovej stovke minimálne po dvoch hráčoch vo dvojhre a plus ešte aspoň jedného výborného deblistu. Pri priaznivom žrebe môžeme hrať budúci rok v septembri o elitu, ale tam by to už bolo veľmi ťažké. Máme teraz mladý tím s dvoma nádejnými singlistami, vo štvorhre by som to ďalej mohol potiahnuť ja s ´Merťom´. Škoda len toho Karola Becka. Keď sa raz predsa len rozhodne vrátiť do družstva, bude to veľká posila. S ním by sme mohli pomýšľať aj na svetovú skupinu.“
SITA