LONDÝN 4. augusta (WEBNOVINY) – Slovenskí vodní slalomári nenapodobnili na Hrách XXX. olympiády v Londýne svoju famóznu medailovú zbierku z Pekingu 2008, odkiaľ sa vracali s tromi triumfami.
V areáli Lee Valley White Water Centre v Broxbourne získali dve bronzové medaily.
Michal Martikán v C1 sa postavil na olympijské pódium pre medailistov piatykrát v kariére, súrodenci Pavol a Peter Hochschornerovci sa po zlatom hetriku premiérovo museli pod piatimi kruhmi skloniť pred dvoma súpermi a priznať, že boli lepší.
Športovým fanúšikom v krajine pod Tatrami, namaškrteným zlatými zásahmi, sa takáto bilancia azda máli. Na zatracovanie či skepsu však skutočne nie je žiadny dôvod.
„Medailu si treba vážiť, nech je akákoľvek. Mám pocit, že my už sme pomaly zabudli, že existujú aj iné ako zlaté,“ skomentoval situáciu po skončení súťaží otec a tréner najúspešnejších vodných slalomárov vo svetovej histórii Peter Hochschorner starší.
„Peking sa nezopakoval. Rátali sme však s tým, že konkurencia sa bude rozširovať. Nehovorme však o sklamaní. Áno, mali sme na vyššie stupienky, ale klobúk dole aj pred týmito výsledkami. Už doma som hovoril, že zisk dvoch medailí bude veľký úspech. Preto nie som sklamaný. Hoci to neboli také skvelé výsledky ako v Aténach či Pekingu, potvrdili sme, že stále patríme do absolútnej svetovej špičky,“ v podobnom duchu tvrdil predseda Slovenskej kanoistickej asociácie Ivan Cibák.
„Tým chlapcom treba vzdať úctu, hold a obdiv. Dominovať svetu taký dlhý čas, aký práve naši medailisti kraľujú, je obrovské umenie. Hrana medzi úspechom a neúspechom je veľmi úzka. Tentoraz boli súperi lepší,“ pridal sa aj vedúci slovenskej výpravy v Londýne Ľubor Halanda.
V porovnaní s Pekingom sa toho zmenilo naozaj veľa. V britskej metropole sa už jazdilo podľa iných pravidiel ako pred štyrmi rokmi.
Obrazom: Michal Martikán na olympiáde v Londýne
Nie je dobré, keď vyhráva ten istý
„Medzinárodná kanoistická federácia podnikla po Pekingu kroky, aby eliminovali hegemóniu pretekárov jednej krajiny, v tomto prípade Slovenska. Nesedí to do programu, aby jedna krajina dominovala takým spôsobom, ako to bolo vo vodnom slalome. Snažili sa preto nájsť ´čestné chodníčky´ na to, aby sa to zmenilo. Nie je dobre, keď vyhráva stále ten istý. Pre dobro každého športu je potrebné, aby bol okruh favoritov väčší. V tomto prípade na to doplácame. Ideálne by bolo, keby sme mohli vytiahnuť ďalšie tromfy. Som presvedčený, že v budúcnosti sa bude oveľa ťažšie presadzovať,“ vysvetľoval vedúci vodnoslalomárskej časti slovenskej výpravy Róbert Orokocký.
Zo štyroch pretekárov traja pôjdu domov s medailou. To je naozaj dobrá bilancia. Michal Martikán má zbierku vzácnych kovov s piatimi kruhmi, aká nemá obdobu v tomto športe.
„Získať medailu na piatich olympiádach v rade je obrovský výsledok, ktorý sa zapíše do dejín. Michal potvrdil svoju kvalitu, len ťažko budeme hľadať ďalšieho s takouto bilanciou,“ začal analýzu vystúpenia Slovákov v Broxbourne Ivan Cibák.
„Od Hochschornerovcov sme tradične čakali viac. Špička sa však vyrovnáva, jeden ´ťuk´ znamená prepad nie o jednu, no hneď o dve priečky. Taký je šport,“ pokračoval prvý muž najúspešnejšieho slovenského olympijského športu.
Obrazom: Bratia Hochschornerovci na olympiáde v Londýne
Dukátová na prvej olympiáde nesklamala
Naprázdno cestuje domov iba olympijská debutantka Jana Dukátová, ktorá skončila v K1 žien „až“ šiesta.
„Jana je na olympiáde prvýkrát. Nesklamala, má potenciál v budúcnosti bojovať o najvyššie pocty,“ uzavrel Ivan Cibák hodnotenie a hneď začal aj spriadať nové plány: „Ideme ďalej. V športe je to tak, že hneď po skončení jednej súťaže začíname uvažovať o nasledujúcej. Budeme sa snažiť vychovať ďalších pretekárov, ktorí budú schopní konkurovať svetovej elite. Verím, že ani tí, ktorí štartovali v Londýne, ešte nepovedali posledné slovo.“
V ostatných rokoch sa výrazne zmenili pravidlá vodného slalomu. Už sa nesčítavajú časy zo semifinále a finále, každá fáza pretekov je samostatná, pretekári v nej idú „od nuly“.
„Myslím si, že tento systém nie je výhodný pre technicky zdatnejších slalomárov, ktorí dokážu zopakovať dve aj tri jazdy v rovnakej alebo veľmi podobnej kvalite. Naopak, zvyšuje sa šanca takým, ktorí občas ´uletia´. Dopredu môžu ísť aj ´náhodní strelci´. Priznajme si však aj to, že svet nás jednoducho dobehol a v tej jednej jazde sa to prejavuje ešte výraznejšie,“ myslí si Róbert Orokocký.
Slováci potiahli ostatných k vyššej kvalite
Nemožno poprieť to, že slovenskí vodní slalomári práve svojou hegemóniou potiahli celý svet ďalej, k vyššej kvalite.
„Súperi od nás odpozerali všetko od štýlu jazdenia, tréningov až po materiály a modely lodí. Osemdesiat percent špičkových pretekárov jazdí na lodiach, ktoré vymysleli Slováci. To všetko znižuje naše šance dominovať tak, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch,“ pokračoval šéf slovenského vodnoslalomárskeho tímu a skúsený trénerský odborník.
Elena Kaliská v Pekingu triumfovala s náskokom 14,30 s pred striebornou Jacqueline Lawrenceovou z Austrálie. Taký rozdiel medzi víťazkou a druhou pretekárkou sa zdá byť „večným“ rekordom. V Londýne sa všetky tri medailistky zmestili vo výsledkovej listine do necelej sekundy. Hochschornerovci v minulosti neraz deklasovali súperov aj s trestnými sekundami, tentoraz ich jediný „ťuk“ obral nielen o zlato, ale aj o druhý najjagavejší kov.
„Už na majstrovstvách Európy prišlo varovanie, že už nie sme takí suverénni. Považujem tento rok za zlomový. Svet dozrel. Možno sa o rok – dva obzrieme a budeme radi, že sme v Londýne získali aspoň dva bronzy,“ dodal Róbert Orokocký.
Obrazom: Jana Dukátová na olympiáde v Londýne
Chceli by trať na východe Slovenska
Ivan Cibák však zostáva na optimistickej vlne. „Vyrastajú nám doma tri – štyri kajakárske talenty. Potrebujú sa etablovať medzi svetovú elitu. V juniorských kategóriách už ukázali svoju kvalitu, teraz musia svoje schopnosti potvrdiť medzi seniormi. Budeme im dávať príležitosť na Svetových pohároch, aby sa už vo veku 16 – 17 rokov postupne ´oťukávali´ na veľkých medzinárodných podujatiach,“ naznačuje šéf slovenských kanoistov perspektívu vodného slalomu.
Vie však aj to, že bez materiálneho zázemia a širšej špičky budeme naozaj na pekinské úspechy iba spomínať a napodobniť ich či aspoň priblížiť sa k nim bude nemožné. „Chceli by sme ešte jednu trať na východe Slovenska. Základňa je stále úzka. Liptovskomikulášsky aj čunovský kanál majú stále svetové parametre, ale chceme, aby sa vodný slalom udomácnil aj v ďalších regiónoch. Máme projekt v Košiciach, chýbajú však financie,“ uzavrel Ivan Cibák.
